Rakúsko rakovinotvorný glyfosát proti burine zakázalo, Slovensko nie

02.11.2019 10:55
Krok Rakúšanov nasleduje aj Nemecko. Používanie glyfosátu tu stopnú od roku 2023.

Zákaz sporného glyfosátu nie je u nás na programe. Táto pesticídna látka je v únii nateraz schválená do polovice decembra 2022.

„Jej použitie v prípravkoch na ochranu rastlín v Slovenskej republike je plne v súlade s legislatívou EÚ,“ odpovedal na otázku denníka Pravda, či ministerstvo pôdohospodárstva neuvažuje o zákaze používania Roundupu, jeho hovorca Vladimír Machalík.

Glyfosátové prípravky sa nesmú používať na desikáciu – teda vysušenie plodín, nemôžu obsahovať škodlivé tallow-amíny. Povolené u nás nie je ani ich použitie na verejných priestranstvách. Dodržiavať pritom treba pokyny na etikete postreku. „Ďalšie kroky členských štátov sú závislé od rozhodnutí Európskej komisie a taktiež ďalšieho odborného prehodnotenia tejto účinnej látky,“ hovorí Machalík.

Susedné Rakúsko išlo proti bruselskému rozhodnutiu a ešte v júni tohto roka látku zakázalo. „Rakúsky parlament zakázal použitie glyfosátu ako jediný v EÚ a tento krok aktuálne ako neoprávnený prešetruje Európska komisia,“ hovorí Machalík.

Môže byť totiž v rozpore s európskym právom, keďže členské krajiny v novembri 2017 schválili používanie tejto látky až do roku 2022. Po roku 2022 požaduje Európsky parlament absolútny zákaz používania tejto látky. Zakázané sú zatiaľ len prípravky s tallow-amínmi.

Krok Rakúšanov nasleduje aj Nemecko. Používanie glyfosátu tu stopnú od roku 2023. Týmto termínom Nemci vyhovejú aj európskemu povoleniu, zásah z Bruselu im tak nehrozí. Opatrenie je súčasťou programu na ochranu hmyzu z dielne ministerky životného prostredia Svenje Schulzeovej. Ide o stratégiu systematického znižovania, ktoré začne zákazom glyfosátu v domácich záhradách a na okrajoch polí. Lokálne však glyfosát zakázalo viacero miest.

V polovici septembra zakázali Paríž a štyri ďalšie veľké mestá vo Francúzsku používanie pesticídov na svojom území. Ešte v júni od postrekov upustila Bratislava.

„Tento prostriedok je preukázateľne škodlivý pre životné prostredie a jeho používanie v blízkosti zdrojov pitnej vody, respektíve aj v blízkosti otvorenej vodnej hladiny považujeme za nevhodné a nezodpovedné,“ povedal hovorca hlavného mesta Peter Bubla. Hovorí o tom materiál Zóny bez pesticídov, ktorý mestské zastupiteľstvo schválilo ešte koncom júna.

V októbri 2017 Európsky parlament schválil nezáväzné uznesenie o zákaze používania glyfosátu od roku 2022. Komisia EÚ však hlasovala o niekoľko mesiacov neskôr o predĺžení licencie na glyfosát o ďalších päť rokov, hlasovanie však odhalilo rozdielne názory jednotlivých členských krajín.

Francúzsko hlasovalo proti predĺženiu v roku 2017 a prezident Emmanuel Macron sa v nasledujúcich rokoch usiloval o postupné vyraďovanie glyfosátu. Proti predĺženiu hlasovali aj Rakúsko, Belgicko, Chorvátsko, Cyprus, Grécko, Taliansko, Luxembursko a Malta. Nemecko toto predĺženie podporilo, aj keď zhruba o rok neskôr táto krajina zaviedla prísnejšie vnútroštátne predpisy týkajúce sa pesticídov. Česká republika tiež oznámila, že obmedzí používanie tejto látky.

Štátne lesy s rakovinotvornou látkou striekajú

Najnovšie striekajú látkami so sporným glyfosátom štátne lesy. Povolenie dostali v niektorých lokalitách až do roku 2025.

 „Súhlas na použitie povolených prípravkov žiadajú odštepné závody nášho podniku miestne príslušný okresný úrad, vždy na konkrétnu lokalitu a spravidla na časovo obmedzené obdobie,“ povedal hovorca spoločnosti Lesy SR Pavel Machava. Presné lokality nekonkretizoval. Podľa medializovaných informácií však ide o Pečniansky les, Ostrovné lúčky, Gajc a Fialkovú dolinu. Teda lesy na území Bratislavy.

Glyfosát

je najpoužívanejší prostriedok proti burine. Pôvodne ho na trh uviedla americká firma Monsanto, tú neskôr kúpil nemecký Bayer. Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny označuje túto látku za pravdepodobne karcinogénnu.

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a Európska chemická agentúra (ECHA), o ktorých posudky sa opiera Európska komisia, však na základe vykonaného hodnotenia rizika skonštatovali, že látka nie je karcinogén. Aj napriek tomu už viacerí vysúdili na Roundupe obrovské odškodné. Zdravie im to však nevráti.

Známy je prípad záhradníka Edwina Hardemana a bývalého školníka Dewa Johnsona, ktorému súd odklepol odškodné 39 miliónov dolárov (vyše 34 miliónov eur). Firma tiež dostala pokutu 250 miliónov dolárov (vyše 220 miliónov eur).

Zdroj: spravy.pravda.sk

Zdielať článok na:  
Telegram


Ďalšie články:

VIDEO: „Lipšicov lokaj Žilinka vyhlásil vojnu Ficovi a jeho vláde,“ tvrdí bývalý šéf slovenskej civilnej kontrašpionáže Peter Tóth a pripomína, že generálny prokurátor nemá čo komentovať zákony a ich tvorbu, ale má ich predovšetkým rešpektovať a uplatňovať. Odporučil mu najprv si urobiť poriadky s bývalými prokurátormi zrušeného Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorí poskytovali nezákonné výhody v trestnom konaní „tým najodpornejším kajúcnikom“

VIDEO: Miroslav Lajčák o mediálnom hynizme a nenávistnej kampani po zverejnení jeho komunikácie s Jeffreym Epsteinom, snahe využiť túto kauzu na poškodenie Robertovi Ficovi, o svojom zoznámení sa s organizátorom pedofilnej siete pre globálnu elitu, tektonických zmenách vo svete, politike Donalda Trumpa a odpore jeho administratívy voči EÚ, škodlivých rozhodnutiach EÚ, agresii Ruska na Ukrajine, ale aj o dôvodoch, pre ktoré sa nestal opäť ministrom zahraničných vecí a rešpekte k Sergejovi Lavrovovi ako veľkom diplomatovi

Francúzska prokuratúra vyzvala Elona Muska, aby prišiel do Paríža na výsluch kvôli vyšetrovaniu pôsobenia jeho sociálnej siete X. „Francúzsko je jedinou krajinou na svete, ktorá trestne stíha všetky sociálne siete, ktoré ľuďom dávajú určitý stupeň slobody,“ reagoval zakladateľ Telegramu Pavel Durov a poukázal na to, že americký Kongres odhalil, že Európska komisia už viac ako desať rokov cenzuruje politických oponentov a zasahovala aj do parlamentných volieb na Slovensku v roku 2023