Rakúsko rakovinotvorný glyfosát proti burine zakázalo, Slovensko nie

02.11.2019 10:55
Krok Rakúšanov nasleduje aj Nemecko. Používanie glyfosátu tu stopnú od roku 2023.

Zákaz sporného glyfosátu nie je u nás na programe. Táto pesticídna látka je v únii nateraz schválená do polovice decembra 2022.

„Jej použitie v prípravkoch na ochranu rastlín v Slovenskej republike je plne v súlade s legislatívou EÚ,“ odpovedal na otázku denníka Pravda, či ministerstvo pôdohospodárstva neuvažuje o zákaze používania Roundupu, jeho hovorca Vladimír Machalík.

Glyfosátové prípravky sa nesmú používať na desikáciu – teda vysušenie plodín, nemôžu obsahovať škodlivé tallow-amíny. Povolené u nás nie je ani ich použitie na verejných priestranstvách. Dodržiavať pritom treba pokyny na etikete postreku. „Ďalšie kroky členských štátov sú závislé od rozhodnutí Európskej komisie a taktiež ďalšieho odborného prehodnotenia tejto účinnej látky,“ hovorí Machalík.

Susedné Rakúsko išlo proti bruselskému rozhodnutiu a ešte v júni tohto roka látku zakázalo. „Rakúsky parlament zakázal použitie glyfosátu ako jediný v EÚ a tento krok aktuálne ako neoprávnený prešetruje Európska komisia,“ hovorí Machalík.

Môže byť totiž v rozpore s európskym právom, keďže členské krajiny v novembri 2017 schválili používanie tejto látky až do roku 2022. Po roku 2022 požaduje Európsky parlament absolútny zákaz používania tejto látky. Zakázané sú zatiaľ len prípravky s tallow-amínmi.

Krok Rakúšanov nasleduje aj Nemecko. Používanie glyfosátu tu stopnú od roku 2023. Týmto termínom Nemci vyhovejú aj európskemu povoleniu, zásah z Bruselu im tak nehrozí. Opatrenie je súčasťou programu na ochranu hmyzu z dielne ministerky životného prostredia Svenje Schulzeovej. Ide o stratégiu systematického znižovania, ktoré začne zákazom glyfosátu v domácich záhradách a na okrajoch polí. Lokálne však glyfosát zakázalo viacero miest.

V polovici septembra zakázali Paríž a štyri ďalšie veľké mestá vo Francúzsku používanie pesticídov na svojom území. Ešte v júni od postrekov upustila Bratislava.

„Tento prostriedok je preukázateľne škodlivý pre životné prostredie a jeho používanie v blízkosti zdrojov pitnej vody, respektíve aj v blízkosti otvorenej vodnej hladiny považujeme za nevhodné a nezodpovedné,“ povedal hovorca hlavného mesta Peter Bubla. Hovorí o tom materiál Zóny bez pesticídov, ktorý mestské zastupiteľstvo schválilo ešte koncom júna.

V októbri 2017 Európsky parlament schválil nezáväzné uznesenie o zákaze používania glyfosátu od roku 2022. Komisia EÚ však hlasovala o niekoľko mesiacov neskôr o predĺžení licencie na glyfosát o ďalších päť rokov, hlasovanie však odhalilo rozdielne názory jednotlivých členských krajín.

Francúzsko hlasovalo proti predĺženiu v roku 2017 a prezident Emmanuel Macron sa v nasledujúcich rokoch usiloval o postupné vyraďovanie glyfosátu. Proti predĺženiu hlasovali aj Rakúsko, Belgicko, Chorvátsko, Cyprus, Grécko, Taliansko, Luxembursko a Malta. Nemecko toto predĺženie podporilo, aj keď zhruba o rok neskôr táto krajina zaviedla prísnejšie vnútroštátne predpisy týkajúce sa pesticídov. Česká republika tiež oznámila, že obmedzí používanie tejto látky.

Štátne lesy s rakovinotvornou látkou striekajú

Najnovšie striekajú látkami so sporným glyfosátom štátne lesy. Povolenie dostali v niektorých lokalitách až do roku 2025.

 „Súhlas na použitie povolených prípravkov žiadajú odštepné závody nášho podniku miestne príslušný okresný úrad, vždy na konkrétnu lokalitu a spravidla na časovo obmedzené obdobie,“ povedal hovorca spoločnosti Lesy SR Pavel Machava. Presné lokality nekonkretizoval. Podľa medializovaných informácií však ide o Pečniansky les, Ostrovné lúčky, Gajc a Fialkovú dolinu. Teda lesy na území Bratislavy.

Glyfosát

je najpoužívanejší prostriedok proti burine. Pôvodne ho na trh uviedla americká firma Monsanto, tú neskôr kúpil nemecký Bayer. Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny označuje túto látku za pravdepodobne karcinogénnu.

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a Európska chemická agentúra (ECHA), o ktorých posudky sa opiera Európska komisia, však na základe vykonaného hodnotenia rizika skonštatovali, že látka nie je karcinogén. Aj napriek tomu už viacerí vysúdili na Roundupe obrovské odškodné. Zdravie im to však nevráti.

Známy je prípad záhradníka Edwina Hardemana a bývalého školníka Dewa Johnsona, ktorému súd odklepol odškodné 39 miliónov dolárov (vyše 34 miliónov eur). Firma tiež dostala pokutu 250 miliónov dolárov (vyše 220 miliónov eur).

Zdroj: spravy.pravda.sk

Zdielať článok na:  
Telegram

Ďalšie články:

VIDEO: Modelingový agent Miro Šimonič o zlých dojmoch po svojom pobyte v USA, platení slovenských ovplyvňovačov britskou vládou, intelektuálnej povýšeneckosti progresívcov, rozdelení celej spoločnosti skrytými silami známymi pod označením „Deep state“, nezmyselných opatreniach bratislavského primátora Matúša Valla a jeho tímu pri riadení hlavného mesta, o smrti jeho blízkej osoby a negatívnych skúsenostiach, ktoré musela jeho rodina podstúpiť v nemocnici a na úradoch, o neľudskom prístupe mnohých ľudí, o nedôstojných podmienkach slovenských seniorov, ale aj o tom, že pre Slovákov je téma smrti tabu a nevedia o nej empaticky komunikovať s inými

VIDEO: Exriaditeľ kontrarozviedky SIS Peter Tóth o financovaní politickej kampane, ovplyvňovní slovenských parlamentných volieb a šírení britskej propagandy vládou Spojeného kráľovstva na území svojho spojenca, o 70tich ovplyvňovačov, ktorí na sociálnych sieťach a vo verejenom priestore pracovali v službách cudzej mocnosti, o mlčaní opozície, protiruskej hystérii v Európe na spôsob mccarthismu, snahe udržať v Európe ideologickú jednotu, hybridných hrozbách, dvojakom metri, ale aj o medzinárodných tlakoch a potrebe prijatia zákona o zahraničných agentoch