Reťazce zdvíhajú ceny potravín a pritom „vypaľujú“ pestovateľov. Zahraničný tovar vydávajú za slovenský, varuje šéfka agrárnej komory
14.05.2020
Výkupné ceny klesajú, ceny na pultoch obchodných reťazcov rastú. Suma, ktorú zaplatí spotrebiteľ je často až trojnásobne vyššia ako tá, ktorú reťazce platia dodávateľom. Tí pritom tvrdia, že platia za obaly, do ktorých ich reťazce nútia prebaľovať zeleninu, inak od nich tovar nekúpia. Denník S o tom informovala šéfka Agrárnej komory Slovenska (AKS) Helena Patasiová. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) ceny výkupov zdôvodňuje pohyblivým dopytom a uvádza, že veľkopestovatelia vraj nemajú s reťazcami problém.
Slovensko nie je v poklese výkonu ekonomiky v čase pandémie koronavírusu žiadnou výnimkou a zasiahnutí sú tiež pestovatelia a chovatelia, podľa ktorých im reťazce platia ešte menej ako pred pandémiou.
„Keď bola pandémia v začiatkoch prvovýrobcovia zeleniny, teda pestovatelia, sa sťažovali, že mali uzatvorené zmluvy s obchodnými reťazcami na dodávku koreňovej zeleniny, šalátov a podobne a množstvá, ktoré mali dohodnuté alebo zazmluvnené neboli odoberané, pretože vtedy z Lombardie z Talianska sem dovážali šalát a z Poľska zase koreňovú zeleninu,“ tvrdí predsedníčka predstavenstva Agrárnej komory Slovenska (AKS) Helena Patasiová pre Denník S.
Pestovatelia aj chovatelia sa podľa Patasiovej sťažujú, že výkupné ceny ich produktov, ktoré ponúkajú reťazce, sú príliš nízke. Dokonca sú ešte nižšie ako pred začiatkom krízy a to aj napriek tomu, že ceny na pultoch sa v tejto dobe zvýšili. „Napríklad za 17 centov vykupujú zväzok reďkovky a v obchode to stojí 65 centov. Šalát vykupujú za 30 centov a za 60 centov sa predáva. Kaleráb 22 centov na výkup a predaj 65 centov. Petržlen vykupujú za 45 centov a kilo stojí 1,38 eura,“ uviedla šéfka agrárnej komory.
Boja sa hovoriť verejne
Patasiová dodala, že prvovýrobcovia potravín sa nechcú vyjadriť verejne, pretože sa obávajú, že by prišli o zákazky. Navyše je tu však aj ďalší problém, ktorý AKS priznáva. Ide o to, že obchodné reťazce odmietajú vykupovať zeleninu, ak si dodávatelia od nich nezaobstarajú obaly – „debničky“, do ktorých následne tovar uložia.
„Zväzok jarnej cibule vykupujú za 20 centov a stojí 60. Môžu dodávať len vtedy, keď prebalia tovar do obalov „debničiek“, ktoré poskytuje reťazec. Napríklad 20 zväzkov cibule do takej kartónovej krabice, za ktoré musia platiť 50 centov ako zálohu. Reťazce tvrdia, že tým ochraňujú životné prostredie, ale to vôbec nie je pravda. Nájom platia výrobcovia za debničku, ktorá sa vyhadzuje,“ povedala Patasiová s tým, že reťazce takto výrobcov vypaľujú.
Ako príklad uviedla predsedníčka predstavenstva Agrárnej komory nemenovaného chovateľa ošípaných, podľa ktorého vykupujú reťazce jatočné ošípané 1 kilo za 98 centov kým pred dvomi mesiacmi to ešte bolo 1,5 eura za kilo. „Hovädzinu vykupujú kilo za 1,60 eura, a keď sa pozriete, koľko stojí len polievková zmes, čo je kúsok mäsa a kosti, tak to stojí 6,50 eura,“ dodala.
Patasiová tvrdí, že výkupné ceny slovenskej zeleniny a mäsa sa znižujú, zatiaľ čo ceny v obchodoch rastú. „V 90. rokoch daňové úrady sledovali pohyb cien a obchodník musel preukázať príjmový doklad za koľko nakúpil a maximálne na to mohol nahodiť 50 % ako obchodnú prirážku. Kaleráb vykupujú za 22 centov a predáva sa za 60, tak to je takmer 300 % vyššia cena a nehovoriac o petržlene, keď sa nakupuje (od pestovateľov) za 45 centov a kilo stojí 1,38 eura tak to je vyše trojnásobok,“ uviedla.
SPPK: Ceny stúpli pre zvýšený dopyt
K otázke „prebaľovania“ aj poklesu cien výkupu a rastu cien v predajniach, na ktorú sa podľa šéfky agrárnej komory sťažujú niektorí prvovýrobcovia, oslovil Denník S aj Slovenskú poľnohospodársku a potravinársku komoru (SPPK).
Ceny sú podľa SPPK stanovené na základe týždenného rokovania. Cenotvorba zároveň reaguje na istý vývoj. Počas pandémie podľa komory pocítili naši pestovatelia zeleniny dokonca mierny nárast výkupných cien. „Na základe zvýšeného dopytu teda stúpli aj ceny. Dopyt však následne klesol, preto ceny v súčasnosti klesajú. Pri zelenine dokáže cena behom dvoch troch týždňov skákať aj o desiatky percent,“ reaguje Juraj Mačaj, veľkopestovateľ zeleniny a člen predstavenstva SPPK v odpovedi pre Denník S.
K údajnej nutnosti prebaľovať zeleninu do debničiek prenajímaných reťazcami SPPK uviedla, že niektorým reťazcom sa dá vyčítať, že veľmi veľa pracujú s kartónovými obalmi a nevyužívajú vratné obaly. Komora však dodáva, že je to vec logistického systému daného reťazca, ktorý slovenskí producenti rešpektujú.
Mačaj tvrdí, že nejde o veľký problém a vzťahy s reťazcami považuje za korektné. „Nie je to otázka ekonomiky, cena by sa zrejme výraznejšie nezmenila ani keby sme prešli na vrátne obaly, skôr ide o ekologickú stránku veci,“ vysvetlil člen predstavenstva SPPK.
Zahraničná zelenia namiesto slovenskej?
Podľa Patasiovej je tu aj ďalší problém. A to ten, že obchodné reťazce podľa nej vydávajú zahraničnú zeleninu za slovenskú. Dokonca sa tak malo diať na začiatku koronavírusovej pandémie, keď mal byť na Slovensko dovážaný a následne predávaný šalát z Talianska namiesto slovenského tovaru.
„Môžem povedať, že pestovatelia svoje produkty poznajú a vedelo sa, že na začiatku pandémie sa dovážali šaláty z Lombardie, ktorá bola najviac postihnutá (koronavírusom). Koho som poznala tomu som vtedy vravela, aby nekupoval žiaden ľadový ani hlávkový šalát lebo je to z tej oblasti kde je najväčšia pandémia,“ povedala Patasiová pre Denník S.
SPPK k údajnému zamieňaniu zahraničnej zeleniny za slovenskú uviedla, že ak sa niečo také u nás deje, tak to vraj nerobia reťazce, ktoré si roky budujú značku, pretože prevalenie takýchto praktík by im mohlo veľmi ublížiť.
Komora však priznáva, že k takýmto praktikám na Slovensku predsa len dochádza. „Sú tu dodávatelia produktov, ktorí majú tendenciu prebaľovať tovary. Tieto veľkoobchodné firmy možno niekedy popri iných tovaroch ponúkajú aj prebaľovaný tovar, na ktorom figuruje slovenský pôvod,“ uvádza SPPK s tým, že ide o tému, ktorá slovenských poľnohospodárov trápi.
Celý článok si môžete TU.
Zdroj: denniks.sk
