Rumunský generálny prokurátor obvinil pronárodného kandidáta a víťaza zrušených prezidentských volieb v Rumunsku Calina Georgesca a ďalších 21 osôb z trestných činov vedúcich k zmene ústavného poriadku a šírenia nepravdivých informácií
17.09.2025 09:00
Rumunský generálny prokurátor Alex Florenta v utorok oznámil, že obvinila 22 osôb z pokusu o spáchanie trestných činov vedúcich k zmene ústavného poriadku a šírenia nepravdivých informácií. Je medzi nimi aj krajne pravicový politik Calin Georgescu, ktorý vlani v novembri nečakane zvíťazil v prvom kole prezidentských volieb, tie však najvyšší súd neskôr zrušil, keď sa objavili podozrenia, že do nich zasahovalo Rusko.
Sudca teraz musí rozhodnúť, či sú dôkazy dostatočné na začatie procesu.
Podľa prokuratúry zistenia z vyšetrovania naznačujú, že po anulovaní volieb sa Georgescu, ktorému bolo následne zakázané znova kandidovať, spolčil s takisto obvineným Horatiuom Potrom, bývalým vojakom francúzskej cudzineckej légie, a to s cieľom zorganizovať násilné protesty.
Potra bol obvinený v neprítomnosti, keďže je na úteku. Prokuratúra tvrdí, že zostavil „polovojenskú skupinu“ tvorenú 20 ľuďmi, ktorá sa so zbraňami a výbušninami vydala smerom k hlavnému mestu Bukurešť, no po telefonáte na tiesňovú linku ju zastavila polícia. Florenta na tlačovej konferencii uviedol, že 55-ročný Potra sa v súčasnosti snaží získať azyl v Rusku.
Obvinil tiež Rusko, že prinajmenšom od roku 2022 uskutočnilo viac než 85.000 kybernetických útokov na volebnú infraštruktúru v Rumunsku. Prostredníctvom sociálnych médií boli vedené masívne dezinformačné a manipulačné kampane. Na ovplyvňovanie hlasovania a verejnej mienky Moskva použila sociálne inžinierstvo a techniky mikrotargetingu.
Kybernetické útoky spojené s proruskými skupinami Lockbit, Lynx, Akira a Ransom Hub boli zamerané na viac ako 13 štátnych inštitúcií, 12 dopravných firiem a 17 bánk, uviedol Florenta. Georgescu ťažil z intenzívnych online kampaní, keď ho propagovalo viac než 40 skupín, o ktorých je známe, že šíria dezinformácie a majú 1,3 milióna členov.
Moskva akúkoľvek účasť na dezinformačných kampaniach v Rumunsku poprela.
„V tejto súvislosti je nevyhnutná medzinárodná solidarita a posilnená spolupráca v oblasti kybernetickej a informačnej bezpečnosti,“ uviedol na sieti X rumunský prezident Nicušor Dan, ktorý sa stal hlavou štátu v opakovaných voľbách, konaných v máji tohto roku.
Vo februári tohto roku začala rumunská prokuratúra trestné stíhanie Georgescua, ktorého obvinila okrem iného z podnecovania k podkopávaniu ústavného poriadku, zneužívania financovania kampane a podpory fašistických, rasistických, xenofóbnych a antisemitských organizácií.
Georgescu v marci vyzval Rumunov, aby prevzali zodpovednosť za svoju budúcnosť. Varoval, že sloboda v Rumunsku a v Európe je ohrozená, a poukázal na obmedzovanie ľudí počas covidu ako skúšku poslušnosti verejnosti. „Zatiaľ čo Amerika sa stáva opäť veľkou, Európa a Rumunsko sa stali malými, skorumpovanými a pod vládou diktatúry. Za našu ľahostajnosť spolu s ľahostajnosťou našich partnerov zaplatíme zlomenou dušou našich ľudí!,“ vyhlásil.
„Domnievam sa, že moja misia bola splnená. Odhalil som démona v celej jeho ohavnosti prostredníctvom všetkého, čo som bol schopný urobiť celou svojou bytosťou. Teraz, keď ste videli, ako vyzerá peklo, je na každom z vás, či uzavriete zmluvu s diablom, alebo zostanete verní Bohu,“ povedal Georgescu.
Opakované voľby sa uskutočnili v máji a vyhral ich proeurópsky primátor Bukurešti Nicošur Dan. Georgescovi v opakovaných voľbách volebná komisia zakázala kandidovať a svoje rozhodnutie odôvodnila verdiktom ústavného súdu.
Calin Georgescu v rozhovore TU s americkým moderátorom Tuckerom Carlsonom, zverejnenom 10. apríla 2025, hovoril o prenasledovaní jeho osoby zo strany globalistickej mafie a jej prisluhovačov v EÚ a Rumunsku.
Neúspešný kandidát na rumunského prezidenta George Simion a víťaz prvého kola nových volieb v polovici mája 2025 oznámil, že výsledok druhého kola víkendových volieb napadne na súde pre podozrenia z ovplyvňovania voličov zo zahraničia. V príspevku zverejnenom na sociálnej sieti využil emotikony vlajok Francúzska a Moldavska.
Podľa Simiona vo voľbách hlasovali aj mŕtvi ľudia.
Líder Aliancie za zjednotenie Rumunov (AUR) obvinil zo zasahovania do volieb aj francúzsku vládu, ktorá podľa neho požiadala sociálnu sieť Telegram cenzurovať konzervatívne hlasy. Jej zakladateľa Pavla Durova požiadal vypovedať pred súdom ešte pred potvrdením platnosti volieb. Ten na sieti X potvrdil pripravenosť svedčiť a obvinil Francúzsko zo snahy umlčať hlasy rumunských konzervatívcov a vlastencov. Cenzúru, o ktorú ho osobne požiadal šéf francúzskej tajnej služby však odmietol.
V prvom kole opakovaných volieb jasne zvíťazil Simion so 40,96 percentami hlasov. Druhý Dan získal 20,99 percent. Pravicový Simion bol favoritom aj v druhom kole a krátko po uzavretí volebných miestností sa sám vyhlásil za víťaza. Neskôr však priznal porážku.
Opakované prezidentské voľby sa konali pre rozhodnutie ústavného súdu zo 6. decembra, ktorý anuloval výsledky prvého kola z 24. novembra 2024 pre informácie tajných služieb o nelegálnom zasahovaní Ruska do volebnej kampane.
Rumunský ústavný súd dňa 22. mája odmietol Simionovu žiadosť o zrušenie prezidentskej voľby. „Ústavný súd jednomyseľným rozhodnutím odmietol žiadosť o zrušenie voľby, pretože bola neopodstatnená,“ uviedol súd. Dodal, že rozhodnutie je právoplatné.
Zdroj: hnonline.sk / InfoVojna
