Ruské ozbrojené sily začínajú systematický, sústavný útok na objekty ukrajinského vojensko-priemyselného komplexu vrátane konkrétnych miest, kde sa bezpilotné lietadlá navrhujú, vyrábajú, programujú a pripravujú na použitie. Sergej Lavrov telefonoval Marcovi Rubiovi, aby USA evakuovali svoj personál z ambasády v Kyjeve. Ukrajinský dronový útok na akademickú budovu a internát Luhanskej štátnej pedagogickej univerzity v Starobiľsku bol pre Rusko bodom zlomu
25.05.2026 21:30
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v pondelok 25. mája 2026 v telefonáte so svojím americkým náprotivkom Marcom Rubiom vyzval Spojené štáty, aby evakuovali personál a diplomatov zo svojho zastupiteľského úradu v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev.
Ruské ministerstvo už predtým v pondelok varovalo, že pripravuje nové údery zamerané na rozhodovacie centrá, veliteľské stanovištia a ďalšie objekty vojensko-priemyselného komplexu v Kyjeve. Cudzincov a diplomatov zároveň vyzvalo, aby z mesta čo najskôr odišli.
„Sergej Lavrov upozornil na vyhlásenie ruského ministerstva zahraničných vecí z 25. mája, v ktorom sa Spojeným štátom americkým a ďalším štátom s diplomatickými misiami v Kyjeve odporúčalo, aby zabezpečili evakuáciu svojho diplomatického personálu a ostatných občanov z ukrajinského hlavného mesta,“ uvádza sa vo vyhlásení.
Ruské sily podľa neho „začínajú systematicky útočiť na zariadenia v Kyjeve, ktoré slúžia na potreby ukrajinských ozbrojených síl, ako aj na centrá, kde sa prijímajú príslušné rozhodnutia“.
Plánované údery sú podľa Moskvy odvetou za ukrajinský teroristický útok na akademickú budovu a internát školy v meste Starobiľsk v Ruskom okupovanej Luhanskej oblasti, ktorý si podľa miestnych úradov vyžiadal viac než 20 obetí a desiatky zranených.
Moskva z útoku v Starobiľsku viní Kyjev, ten tvrdí, že ukrajinské sily zasiahli v oblasti mesta jedno z veliteľstiev elitnej ruskej jednotky Rubikon špecializujúcej sa na drony.
Rusko vyzvalo cudzích štátnych príslušníkov a diplomatov na evakuáciu z Kyjeva už začiatkom mája. Vtedy pohrozilo masívnymi údermi na centrum metropoly v prípade, že Ukrajina naruší vojenskú prehliadku v Moskve pri príležitosti výročia sovietskeho víťazstva v druhej svetovej vojne.
Lavrov tiež pripomenul Rubiovi dohodu na najvyššej úrovni, ktorá sa dosiahla počas samitu Trumpa a Putina v Anchorage vlani v auguste, pričom vyjadril „ľútosť“ nad tým, že toto úsilie zmaril Kyjev a jeho európski podporovatelia.
Moskva sa dlhodobo sťažuje, že ukrajinská armáda podniká útoky na civilné ciele v Rusku, pričom ich označuje za „teroristické útoky“. Kyjev v posledných mesiacoch zintenzívnil svoje útoky bezpilotnými lietadlami a raketami s dlhým doletom. Len v pondelok zahynulo v ruskej Doneckej a Belgorodskej oblasti šesť civilistov, uviedli miestni predstavitelia. Ruská armáda tvrdí, že v Ukrajine nikdy neútočí na čisto civilné objekty a zameriava sa na vojenské zariadenia alebo objekty s dvojakým použitím.
Diplomatické misie západných štátov na Ukrajine podľa AFP obe ruské varovania na opustenie Kyjeva odmietli. Hovorca francúzskej diplomacie reagoval, že Paríž je zvyknutá na „vyhrážky“ ruského prezidenta Vladimira Putina.
„My sa nikam nechystáme!“ napísala na sieti Facebook veľvyslankyňa EÚ na Ukrajine Katarína Mathernová. Vyhlásenie ruského ministerstva označila za „vrchol pokrytectva“, keďže Moskva podľa nej už roky bombarduje civilné objekty na Ukrajine. „Vieme presne, čo to znamená. Rusko chce vyvolať strach. Paniku. Izoláciu Ukrajiny. To sa mu nepodarí,“ podotkla.
Katarína Mathernová je slovenská diplomatka a jedna z najvyššie postavených predstaviteliek v európskych inštitúciách. Od septembra 2023 pôsobí ako veľvyslankyňa Európskej únie na Ukrajine.
Predtým pôsobila ako zástupkyňa generálneho riaditeľa na Generálnom riaditeľstve pre susedstvo a rozširovanie (DG NEAR) a zastávala tiež riadiace pozície v DG Regio (regionálna politika). Viedla tiež podpornú skupinu Európskej komisie pre Ukrajinu.
V minulosti pracovala vo vrcholových pozíciách vo Svetovej banke a pôsobila aj ako hlavná inštitucionálna a politická poradkyňa podpredsedu vlády SR pre ekonomiku
Rusko svojou inváziou na Ukrajinu 24. februára 2022 vyvolalo najkrvavejší konflikt v Európe od konca druhej svetovej vojny, dodala AFP.
Vyhlásenie ruského ministerstva zahraničných vecí týkajúce sa ukrajinských dronových útokov na civilistov v Rusku
Krvavý útok, ktorý v noci 22. mája vykonali ukrajinské ozbrojené sily pomocou dronov na akademickú budovu a internát Luhanskej štátnej pedagogickej univerzity v Starobiľsku, sa stal ďalšou očividnou demonštráciou nacistickej a teroristickej povahy kyjevského režimu, ktorý úmyselne útočí na civilistov a neváha chladnokrvne vraždiť deti.
Zelenského chunta a jej západní sponzori, ktorí ukrajinským ozbrojeným silám dodávajú nástroje na páchanie zločinov proti nášmu ľudu, demonštrovali celému svetu svoje do očí bijúce ignorovanie medzinárodného humanitárneho práva.
Toto je jasné porušenie Ženevských dohovorov z roku 1949 a ich dodatkových protokolov, ktoré upravujú ochranu civilného obyvateľstva počas konfliktov, Dohovoru o právach dieťaťa z roku 1989 a mnohých ďalších významných medzinárodných nástrojov.
Toto všetko dosiahlo bod zlomu. Za týchto okolností ruské ozbrojené sily začínajú systematický, sústavný útok na objekty ukrajinského vojensko-priemyselného komplexu v Kyjeve vrátane konkrétnych miest, kde sa bezpilotné lietadlá navrhujú, vyrábajú, programujú a pripravujú na použitie. Tieto bezpilotné lietadlá používa kyjevský režim s pomocou špecialistov NATO zodpovedných za dodávky komponentov, spravodajských informácií a zacielenie. Údery budú zamerané na rozhodovacie centrá aj veliteľské stanovištia.
Vzhľadom na to, že vyššie uvedené objekty sú roztrúsené po celom Kyjeve, upozorňujeme zahraničných občanov vrátane personálu diplomatických misií a zastúpení medzinárodných organizácií na potrebu čo najskôr opustiť mesto a obyvateľov ukrajinského hlavného mesta varujeme, aby sa nepribližovali k vojenským a administratívnym infraštruktúrnym zariadeniam Zelenského režimu.
Zdroj: bleskovky.sk / sk.news-front.su / rt.com / InfoVojna
