Rusko a Čína sa čoraz viac zbavujú závislosti na americkom doláre v prospech domácej meny

13.04.2018 11:59
Západný finančný systém stráca postupne kontrolu nad ich vzájomným obchodom.

V čase rastúceho obchodu medzi Ruskom a Čínou, obe krajina naďalej znižujú podiel amerického dolára vo vzájomnej obchodnej výmene.

Čína je najväčším obchodným partnerom Ruska. V minulom roku sa táto ázijská krajina podieľala na ruskom obchode 15 percentami. V januári 2018 sa na ňom zúčastnila viac ako 17 percentami. Nemecko je s 8 percentami druhým najväčším obchodným partnerom Ruskej federácie.

V minulom roku vzrástol bilaterálny obchod medzi Ruskom a Čínou o 31,5 percent a dosiahol hodnotu 87 miliárd dolárov. V tomto roku sa očakáva dosiahnutie hranice 100 miliárd dolárov. Oznámilo to ruské ministerstvo hospodárstva.

Peking a Moskva okrem rastúceho objemu vzájomného obchodu presadzujú aj obchodný styk, v rámci ktorého by sa platilo rubľami a jüanmi. Rusi za čínske výrobky platili v minulom roku rubľami v pätnástich percentách realizovaných platieb. Číňania zase za ruské výrobky platili svojou menou v deviatich percentách uskutočnených obchodných transakcií. Iba pred tromi rokmi predstavoval tento podiel 9, resp. 2 percentá.

Na systéme priamych platieb za využitia rubľov a jüan sa nepodieľajú americké, britské a európske banky. Tým sa výrazne znižuje kontrola Západu na finančných transakciách, čím sa obchodný obrat medzi Ruskom a Čínou stáva nezávislým na západnom finančnom systéme.

Platby sa navyše nemusia uskutočňovať prostredníctvom západného medzinárodného bankového identifikačného kódu SWIFT, nakoľko Čína vyvinula svoj vlastný systém pod názvom CIPS.

Moskovská burza uviedla, že od začiatku obchodovania s menovým párom v roku 2010, prekročil celkový objem transakcií v jüanoch 2,7 bilióna rubľov (okolo 45 miliárd dolárov).

Zdroj: rt.com

Zdielať článok na:  
Telegram


Ďalšie články:

Ceny ropy pokračujú v raste. Ropný koncern Saudi Aramco pokračuje v znižovaní dodávok ropy do Ázie. Plyn opäť výrazne zdražel, cena elektriny atakuje minuloročné maximá. „Energetická kríza spôsobená vojnou na Blízkom východe je vážnou hrozbou pre svetovú ekonomiky a žiadna krajina sa jej dôsledkom nevyhne,“ vyhlásil šéf Medzinárodnej agentúry pre energiu Fatih Birol. „Ceny potravín sa viažu na vývoj cien palív, ak budú stáť napríklad 3 eurá za liter, okamžite sa to prejaví aj na cenách potravín,“ varuje premiér Robert Fico. „Vojna v Iráne prináša jednoznačné riziko vyššej inflácie a pomalšieho ekonomického rastu,“ uviedol guvernér NBS Peter Kažimír