Rusko by radšej chcelo dosiahnuť svoje ciele na Ukrajine diplomatickými prostriedkami, ale v súčasnej situácii to nie je podľa Kremľu bohužiaľ možné

04.07.2025
Ruská federácie nevidí inú možnosť, ako v aktuálnej situácii dosiahnuť svoje ciele vojenskými prostriedkami.

Kremeľ v piatok uviedol, že nevidí žiadne rýchle diplomatické východisko z vojny na Ukrajine, pretože ciele Ruska nie je v súčasnosti možné takýmto spôsobom dosiahnuť.

Vyjadrenie prišlo po najrozsiahlejšom ruskom dronovom a raketovom útoku na Ukrajinu od začiatku invázie z februára 2022. Niekoľko hodinové letecké údery v noci na piatok nasledovali po telefonáte prezidenta USA Donalda Trumpa a ruského lídra Vladimira Putina, po ktorom šéf Bieleho domu hovoril o sklamaní.

„Máme záujem o dosiahnutie našich cieľov v priebehu špeciálnej vojenskej operácie a radšej by sme to urobili politickými a diplomatickými cestami,“ povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov novinárom. „Pokiaľ to však nie je možné, pokračujeme v špeciálnej operácii,“ doplnil na brífingu.

V oficiálnom jazyku Moskva vojnu na Ukrajine označuje ako „špeciálnu vojenskú operáciu“ a za použitie iných termínov hrozí pokuta či väzenie.

Peskov uviedol, že Kremeľ veľmi pozorne sleduje všetky vyhlásenia amerického prezidenta. K Trumpovej kritike Putina sa bližšie nevyjadril. Dodal, že ruský prezident Trumpovi povedal, že Rusko očakáva dohodu o termíne tretieho kola mierových rozhovorov s Ukrajinou, informovala agentúra Reuters.

Americký prezident Donald Trump v piatok povedal, že je „veľmi sklamaný“ zo štvrtkového telefonátu so šéfom Kremľa, pričom sa nezdá, že by mal Putin v úmysle zastaviť vojnu na Ukrajine.

Putin podľa poradcu ruského prezidenta Jurija Ušakova v telefonáte Trumpovi povedal, že hoci je Rusko pripravené na rokovania, neustúpi od odstránenia „dobre známych príčin, ktoré viedli k súčasnému stavu“. Dodal, že obe strany potvrdili svoj záujem o viaceré sľubné projekty v ekonomike, najmä v energetike a výskume vesmíru.

Ušakov napriek Trumpovmu sklamaniu z Ukrajiny označil tento rozhovor za „úprimný, vecný a konkrétny“.

Americký prezident Donald Trump sa od návratu do Bieleho domu usiluje o ukončenie viac ako tri roky trvajúcej vojny, avšak dosiaľ sa nepodarilo dosiahnuť žiadny významný pokrok smerom k mieru.

S ruským prezidentom VladimiromPutinom uskutočnil najmenej šesť oficiálnych telefonátov, pričom sa zameral nielen na ukončenie konfliktu, ale aj na obnovenie rusko-amerických vzťahov, ktoré sa počas predchádzajúcej americkej administratívy zhoršili na historické minimum.

V posledných mesiacoch sa uskutočnili aj dve kolá rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou. Hoci sa nedosiahol žiadny prelomový výsledok, uskutočnila sa séria výmen väzňov. Moskva naďalej trvá na tom, aby Ukrajina uznala novú územnú realitu na mieste, súhlasila s neutrálnym štatútom, demilitarizáciou a denacifikáciou - požiadavky, ktoré Kyjev odmietol.




 

Zdroj: spravy.stvr.sk / rt.com / InfoVojna

 

Zdielať článok na:  
Telegram

Ďalšie články:

VIDEO: Modelingový agent Miro Šimonič o zlých dojmoch po svojom pobyte v USA, platení slovenských ovplyvňovačov britskou vládou, intelektuálnej povýšeneckosti progresívcov, rozdelení celej spoločnosti skrytými silami známymi pod označením „Deep state“, nezmyselných opatreniach bratislavského primátora Matúša Valla a jeho tímu pri riadení hlavného mesta, o smrti jeho blízkej osoby a negatívnych skúsenostiach, ktoré musela jeho rodina podstúpiť v nemocnici a na úradoch, o neľudskom prístupe mnohých ľudí, o nedôstojných podmienkach slovenských seniorov, ale aj o tom, že pre Slovákov je téma smrti tabu a nevedia o nej empaticky komunikovať s inými

VIDEO: Exriaditeľ kontrarozviedky SIS Peter Tóth o financovaní politickej kampane, ovplyvňovní slovenských parlamentných volieb a šírení britskej propagandy vládou Spojeného kráľovstva na území svojho spojenca, o 70tich ovplyvňovačov, ktorí na sociálnych sieťach a vo verejenom priestore pracovali v službách cudzej mocnosti, o mlčaní opozície, protiruskej hystérii v Európe na spôsob mccarthismu, snahe udržať v Európe ideologickú jednotu, hybridných hrozbách, dvojakom metri, ale aj o medzinárodných tlakoch a potrebe prijatia zákona o zahraničných agentoch