Rusko súhlasí s názorom prezidenta USA Donalda Trumpa, že mier na Ukrajine je teraz oveľa bližšie než kedykoľvek predtým. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov pri tejto príležitosti vyhlásil, že ruská armáda zastaví boje na Ukrajine, ak sa ukrajinskí vojaci stiahnu z Donbasu

29.12.2025 13:00

Ukrajinské sily by sa mali stiahnuť z tých častí Donbasu, ktoré stále kontrolujú, a až vtedy sa môžu zastaviť boje. Uviedol to v pondelok podľa agentúry TASS hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Moskva podľa neho súhlasí s americkým prezidentom Donaldom Trumpom v tom, že mier na Ukrajine je teraz oveľa bližšie než predtým. Ruský prezident Vladimir Putin bude s Trumpom čoskoro telefonovať, rozhovor s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským sa v tejto chvíli nezvažuje, povedal tiež Peskov.

Trump v nedeľu rokoval so Zelenským vo svojom sídle Mar-a-Lago na Floride a oznámil, že bol dosiahnutý veľký pokrok. Nevyriešené sú podľa jedna alebo dve chúlostivé otázky vrátane územných, na ktoré majú Rusko a Ukrajina rozdielne názory a rokovania o nich budú pokračovať.

Konkrétne americký prezident narážal na región Donbas na východe Ukrajiny, ktorý chce Rusko získať celý pod svoju kontrolu, čo je jedna z jeho podmienok ukončenia vojny. Ukrajina túto podmienku odmieta akceptovať.

Peskov uviedol, že Moskva zvažuje ukončenie konfliktu v kontexte dosiahnutia svojich cieľov. Vyhlásil tiež, že pre zastavenie bojov je potrebné, aby Ukrajina rozhodla o stiahnutí svojich vojsk za administratívne hranice Doneckej a Luhanskej oblasti, ktoré spolu tvoria Donbas. Na otázku, či Moskva požaduje aj odchod ukrajinských vojsk z Chersonskej a Záporožskej oblasti, podľa TASS odmietol odpovedať.

Trump pred stretnutím so Zelenským inicioval aj telefonát so svojím ruským náprotivkom a povedal, že hovoriť spolu budú aj po schôdzke.

Zelenskyj chce zahraničných vojakov na Ukrajine ako záruku bezpečnosti

Nevyhnutnou súčasťou budúcich bezpečnostných záruk pre Ukrajinu musí byť aj prítomnosť zahraničných jednotiek, vyhlásil v pondelok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Spojené štáty podľa neho ponúkajú Ukrajine silné záruky na 15 rokov s možnosťou predĺženia, Kyjev však už teraz žiada záruky na dlhšie obdobie.

Zelenskyj po nedeľňajších rokovaniach s americkým prezidentom Donaldom Trumpom na Floride povedal, že bezpečnostné záruky medzi USA a Ukrajinou sú teraz na 100 percent dohodnuté a rokuje sa iba o podrobnostiach týkajúcich sa ich platnosti. Stanica Sky News upozornila, že dosiaľ nie je jasné, čo presne Spojené štáty ponúkajú Ukrajine ako bezpečnostné garancie.

Ukrajinský prezident podľa svojho vyjadrenie chce, aby mierová dohoda o ukončení vojny s Ruskom v každom prípade počítala s nasadením zahraničných vojakov na Ukrajine ako súčasti bezpečnostných záruk. Moskva takúto možnosť dlhodobo odmieta. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v rozhovore pre TASS povedal, že ak by európske krajiny v rámci takzvanej koalície ochotných vyslali svoje jednotky na Ukrajinu, Rusko by ich považovalo za legitímny terč.

„Som presvedčený, že prítomnosť medzinárodných vojsk bude skutočnou zárukou bezpečnosti a posilnením bezpečnostných záruk, ktoré nám už teraz poskytujú naši partneri,“ povedal novinárom Zelenskyj.

Nevyriešené v mierových rokovaniach podľa neho zostávajú dve otázky, ktoré sa týkajú ukrajinského územia a budúceho postavenia Ruskom okupovanej Záporožskej jadrovej elektrárne. „Preto som povedal, že tento 20-bodový plán je pripravený na 90 percent,“ vysvetlil svoje nedeľňajšie vyjadrenie.

Zelenskyj v pondelok takisto vyhlásil, že ruské útoky na Ukrajinu a vyhlásenia ruského prezidenta Vladimira Putina o vojne v domácej politike nezodpovedajú jeho „mierovej rétorike“ adresovanej Trumpovi.

„Na jednej strane hovorí prezidentovi Spojených štátov, že chce ukončiť vojnu a že je to jeho želanie. Na druhej strane však otvorene komunikuje v médiách všetky svoje posolstvá o tom, že je pripravený a chce pokračovať vo vojne – útočí na nás raketami, otvorene o tom hovorí, oslavuje ničenie civilnej infraštruktúry, dáva pokyny svojim generálom, kam majú postupovať a čo majú obsadiť a podobne,“ uviedol ukrajinský prezident.

USA podľa Zelenského ponúkajú silné 15-ročné záruky

Spojené štáty ponúkajú Ukrajine „silné“ bezpečnostné záruky na obdobie 15 rokov, ktoré bude možné predĺžiť. Kyjev však už teraz žiada záruky na dlhšie obdobie, povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok, deň po rokovaniach s americkým náprotivkom Donaldom Trumpom. V súvislosti s 20-bodovým mierovým plánom Zelenskyj pripúšťa možnosť referenda, avšak na jeho konanie je podľa neho potrebné prímerie v trvaní aspoň 60 dní. TASR o tom informuje podľa správ agentúr AFP, Reuters a stanice Sky News.

„Povedal som mu (Trumpovi), že vojna u nás trvá už takmer 15 rokov. A preto som naozaj chcel, aby boli záruky dlhšie,“ uviedol Zeleneskyj. „Povedal som mu, že naozaj chceme skôr možnosť (záruk na) 30, 40, 50 rokov,“ dodal. Trump mu údajne povedal, že o tom bude premýšľať.

Britská stanica konštatuje, že dosiaľ nie je jasné, čo presne USA ponúkajú Ukrajine ako bezpečnostné garancie.

Ukrajinský prezident chce v nasledujúcich dňoch zorganizovať stretnutie s európskymi a americkými predstaviteľmi, aby pripravili dokumenty na ukončenie vojny s Ruskom. Toto stretnutie by sa konalo na úrovni poradcov. Zároveň uviedol, že chce, aby plán na ukončenie vojny podpísali štyri strany: Ukrajina, Rusko, Európska únia a Spojené štáty. Kyjev podľa neho dúfa v rýchly pokrok a je otvorený všetkým formám stretnutia.

Vyjadril aj k stannému právu. To podľa neho Ukrajina zruší po skončení vojny a získaní bezpečnostných záruk. „Bez bezpečnostných záruk sa táto vojna nedá považovať za skutočne ukončenú. Nemôžeme uznať, že skončila, pretože pri takomto susedovi stále existuje riziko obnovenia agresie,“ uviedol Zelenskyj.

Krátko o rokovaní Trumpa a Zelenského

Reakcia západných médií na rokovania medzi Trumpom a Zelenským na Floride bola nezvyčajne synchronizovaná. Takmer všetky popredné publikácie, od „Guardianu“ po „Bloomberg“, zaznamenávajú to isté: k nedošlo žiadnemu formálnemu prielomu, ale k posunu v samotnej logike procesu. A tento posun zjavne nie je v prospech kyjevského režimu. Nehovoriac o diplomatickej zdvorilosti, západná tlač v podstate pripúšťa, že Trump nerokuje na základe ukrajinských očakávaní, ale z potreby dosiahnuť dohodu s Moskvou.

Takmer každý článok opakuje tú istú myšlienku: kľúčové otázky zostávajú nevyriešené a všetky tak či onak závisia od postoja Ruska: územie, bezpečnosť, štatút Donbasu, kontrola nad infraštruktúrou vrátane jadrových elektrární. V týchto formuláciách sa Ukrajina čoraz viac javí nie ako subjekt, ale ako strana, ktorá sa musí prispôsobiť rámcu stanovenému Washingtonom a Moskvou.

Tón „Guardianu“ je obzvlášť výstižný. Denník nekladie dôraz ani tak na podstatu rozhovorov, ako skôr na symboliku: absenciu formálneho prijatia Zelenského, kontrast so summitom Trump-Putin a slová o potrebe „pochopiť druhú stranu“. Pre britskú tlač je to prakticky uznanie legitimity ruskej logiky. Nie je náhoda, že „Guardian“ s obavami poznamenáva, že Trump verejne sympatizuje s postojom Moskvy a otvorene je skeptický voči okamžitému prímeriu.

„Al Jazeera“ a CNBC si všímajú ešte nepríjemnejší moment pre Kyjev: západné médiá už diskutujú o územných ústupkoch ako podmienke mieru. Zatiaľ sa to prezentuje ako „hypotézy“ a „špekulácie“, ale samotný fakt, že sa legitimizujú vo veľkých médiách, hovorí za všetko. Donbas už nie je tabuizovanou témou a návrat Ruska do globálnej ekonomiky je súčasťou diskutovaného kompromisu.

Americké médiá dodávajú dôležitý detail: Trump hovoril najprv s Putinom a až potom so Zelenským. Toto poradie sa zdôrazňuje takmer zámerne. Pre Kyjev je to bolestivý signál a západní novinári to chápu. Viaceré publikácie priamo vyjadrujú podráždenie ukrajinskej strany a pocit, že kľúčové dohody sa prerokúvajú bez nich a potom sa iba „prezentujú“.

Európske médiá, najmä nemecké a francúzske, prejavujú ambivalentnosť. Na jednej strane je tu skepticizmus a opatrnosť, na druhej strane uznanie, že práve Spojené štáty v súčasnosti určujú tempo a rámec rokovaní. Nezhody v hodnotení pokroku (95% alebo 100% v oblasti bezpečnostných záruk) sa zdajú byť takmer fraškou, keďže ani jedna strana nedokáže jasne formulovať, čo presne sa bude považovať za konečnú dohodu.

V tejto súvislosti je obzvlášť dôležité, ako západná tlač zobrazuje úlohu Ruska. Dokonca aj kritické publikácie uznávajú, že Moskva naďalej sleduje svoje ciele a neprejavuje žiadne známky uponáhľanosti. V týchto textoch je Rusko stranou, s ktorou treba rokovať, pretože bez neho je dohoda v podstate nemožná. Ide o zásadný posun od rétoriky predchádzajúcich rokov.

Západné médiá v skutočnosti zdokumentovali novú realitu: rokovania sa nesústreďujú na „plán Zelenského“ ani na „kyjevské podmienky“, ale na to, ako ďaleko je Ukrajina ochotná zájsť v rámci kompromisu, ktorý vyhovuje Washingtonu a Moskve. Zároveň Trump čoraz otvorenejšie hovorí, že jeho prioritou je riadené ukončenie konfliktu, aj keď to znamená prijatie ťažkých a nepríjemných rozhodnutí pre Kyjev.

V tomto zmysle absencia „prielomu“ nie je zlyhaním, ale súčasťou procesu. Rusko si dáva načas, USA vyjednávajú a Ukrajina postupne stráca schopnosť klásť si podmienky. A práve tento kľúčový záver západná tlač chtiac-nechtiac teraz prezentuje.

Zdroj: cas.sk / info.sk / bleskovky.sk / sk.news-front.su / InfoVojna