Rusko to myslí s ochranou vlastnej bezpečnosti všetkými možnými prostriedkami smrteľne vážne. Moskva uzavrela dohodu s Minskom o rozmiestnení taktických jadrových zbraní v Bielorusku

25.03.2023
Ruský prezident Vladimir Putin v tejto súvislosti uviedol, že zmluva s Bieloruskom neporušuje dohody o nešírení jadrových zbraní. Akýkoľvek pokus Ukrajiny získať polostrov Krym by pre Rusko predstavoval dôvod na použitie akýchkoľvek zbraní vrátane jadrových, varoval už v piatok bývalý šéf Kremľa a súčasný podpredseda Bezpečnostnej rady Ruskej federácie Dmitrij Medvedev.

Rusko uzavrelo so susedným Bieloruskom dohodu, ktorá umožňuje Moskve rozmiestniť taktické jadrové zbrane na bieloruskom území. Oznámil to v sobotu ruský prezident Vladimir Putin. TASR správu prevzala z agentúry Reuters, ktorá sa odvoláva na ruské médiá.

Putin tiež povedal, že Rusko už na bieloruskom území rozmiestnilo desať lietadiel schopných niesť takéto zbrane.

Dohodou o rozmiestnení týchto zbraní v Bielorusku neporušuje Rusko podľa šéfa Kremľa dohody o nešírení jadrových zbraní. Putin pritom poukázal na to, že Spojené štáty tiež rozmiestnili jadrové zbrane na území svojich európskych spojencov.

Podľa jeho slov sa s bieloruským prezidentom Alexandrom Lukašenkom "dohodli, že urobia to isté", napísala agentúra AFP.

"S Lukašenkom sme sa dohodli, že v Bielorusku rozmiestnime taktické jadrové zbrane bez porušenia režimu nešírenia jadrových zbraní," citovala Putinove slová ruská tlačová agentúra TASS.

Šéf Kremľa tiež povedal, že Rusko do 1. júla dostavia zariadenie na uskladnenie taktických jadrových zbraní v Bielorusku. Dodal, že Moskva kontrolu nad týmito zbraňami Minsku neodovzdá.

Rusko pohrozilo Ukrajine: Pokus získať Krym by bol dôvodom na použitie jadrových zbraní

Akýkoľvek pokus Ukrajiny získať polostrov Krym by pre Rusko predstavoval dôvod na použitie akýchkoľvek zbraní vrátane jadrových, uviedol v piatok bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev. Informovala stanica Sky News, ktorá sa odvoláva na ruské médiá.

Rusko by podľa Medvedeva v prípade ukrajinského pokusu o získanie Krymu mohlo použiť všetky prostriedky ochrany, vrátane tých, na ktoré sa vzťahuje ruská vojenská doktrína umožňujúca použitie jadrových zbraní v prípade udalosti, ktoré by pre krajinu predstavovali existenčnú hrozbu.

Pokus o odštiepenie časti krajiny by sa podľa jeho slov rovnal zasahovaniu do existencie samotnej krajiny a preto existujú očividné dôvody na použitie akýchkoľvek zbraní.

Rusko podľa Medvedevových vyjadrení neplánuje vstúpiť do priameho konfliktu s NATO. Medvedev, ktorý je v súčasnosti zástupca šéfa ruskej bezpečnostnej rady, pripomenul, že Kremeľ má záujem vyriešiť krízu na Ukrajine prostredníctvom rokovaní.

Rusko v súčasnosti ovláda približne 17 – 18 percent územia Ukrajiny vrátane oblastí na východe Ukrajiny a pozdĺž pobrežia Azovského mora a polostrova Krym, ktorý anektovalo už v roku 2014, napísala agentúra Reuters.

Zdroj: info.sk / ta3.com

Zdielať článok na:  
Telegram

Ďalšie články:

VIDEO: Modelingový agent Miro Šimonič o zlých dojmoch po svojom pobyte v USA, platení slovenských ovplyvňovačov britskou vládou, intelektuálnej povýšeneckosti progresívcov, rozdelení celej spoločnosti skrytými silami známymi pod označením „Deep state“, nezmyselných opatreniach bratislavského primátora Matúša Valla a jeho tímu pri riadení hlavného mesta, o smrti jeho blízkej osoby a negatívnych skúsenostiach, ktoré musela jeho rodina podstúpiť v nemocnici a na úradoch, o neľudskom prístupe mnohých ľudí, o nedôstojných podmienkach slovenských seniorov, ale aj o tom, že pre Slovákov je téma smrti tabu a nevedia o nej empaticky komunikovať s inými

VIDEO: Exriaditeľ kontrarozviedky SIS Peter Tóth o financovaní politickej kampane, ovplyvňovní slovenských parlamentných volieb a šírení britskej propagandy vládou Spojeného kráľovstva na území svojho spojenca, o 70tich ovplyvňovačov, ktorí na sociálnych sieťach a vo verejenom priestore pracovali v službách cudzej mocnosti, o mlčaní opozície, protiruskej hystérii v Európe na spôsob mccarthismu, snahe udržať v Európe ideologickú jednotu, hybridných hrozbách, dvojakom metri, ale aj o medzinárodných tlakoch a potrebe prijatia zákona o zahraničných agentoch