Rusko zarobilo dvakrát viac peňazí, ako je hodnota nášho majetku zmrazená Západom, vyhlásil Putin a skonštatoval, že Západ ničí globálny ekonomický systém a ako globálne finančné centrum si sám podkopáva dôveru. Podľa šéfa Kremľa to vedie k vzniku nového medzinárodného modelu a multipolárneho sveta fungujúceho v záujme celého ľudstva

12.09.2023 14:10
Ruský prezident Vladimir Putin v prejave na plenárnom zasadnutí Východného ekonomického fóra vo Vladivostoku uviedol, že prostredie medzinárodnej ekonomiky sa čiastočne mení, pretože "niektoré krajiny, predovšetkým západné štáty, vlastnými rukami ničia systém finančných, obchodných a hospodárskych vzťahov".

Rusko už zarobilo dvojnásobok sumy zlata a devízových rezerv, ktoré Západ zmrazil minulý rok, uviedol v utorok prezident Vladimir Putin na Východnom ekonomickom fóre, ktoré sa od roku 2015 koná každoročne v septembri vo Vladivostoku na juhovýchode Ruska

EÚ, USA a ich spojenci v rámci sankcií súvisiacich s konfliktom na Ukrajine zmrazili ruským centrálnym bankám aktíva v hodnote stoviek miliárd dolárov.

"Viem, že naše zlaté a devízové rezervy sú zmrazené. Áno, zarobili sme už dvakrát toľko. Ale my ani nehovoríme o týchto 300 miliardách dolárov, my hovoríme o podkopávaní dôvery v tých, ktorí to urobili," argumentoval ruský prezident.

Mnohí ekonómovia, a to aj na Západe, varovali, že zabavenie ruských aktív ohrozí dôveru investorov v bankový systém EÚ a poškodí postavenie bloku ako globálneho finančného centra.

Od začiatku ruskej vojenskej operácie na Ukrajine bolo zmrazených takmer 300 miliárd dolárov ruských zlatých a devízových rezerv. Podľa oficiálnych odhadov sa rezervy ruskej centrálnej banky v roku 2022 znížili o 8,4 %.

V marci tohto roka Ruská centrálna banka obnovila zverejňovanie údajov o štruktúre štátnych rezerv. V auguste predstavovali zlaté a devízové fondy krajiny 580,5 mld. dolárov.

Západ ničí globálny ekonomický systém

Ruský prezident Vladimir Putin v utorok taktiž vyhlásil, že západné krajiny ničia existujúci rámec globálnych ekonomických vzťahov, ktorý pomáhali budovať, a dodal, že mnohé krajiny sú proti tomu.

V prejave na plenárnom zasadnutí Východného ekonomického fóra vo Vladivostoku Putin uviedol, že prostredie medzinárodnej ekonomiky sa čiastočne mení, pretože "niektoré krajiny, predovšetkým západné štáty, vlastnými rukami ničia systém finančných, obchodných a hospodárskych vzťahov".

Táto deštruktívna činnosť sa však zhoduje s rozširovaním "skutočnej obchodnej spolupráce", do ktorej sa zapájajú mnohé krajiny sveta, ktoré odolávajú akémukoľvek vonkajšiemu tlaku a sledujú svoje vlastné národné záujmy, povedal Putin.

"Nedávajú prednosť dočasným politickým udalostiam, ale presadzovaniu vlastných projektov..., ktoré prinášajú priamy a dlhodobý prospech ich obyvateľstvu," povedal Putin a dodal, že to vedie k vzniku nového medzinárodného modelu "formovaného nie podľa západných štandardov [a] uspokojujúceho vybranú "zlatú miliardu", ale celé ľudstvo... a rozvíjajúci sa multipolárny svet".

Putin sa vyjadril po tom, ako ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov začiatkom mesiaca povedal, že ekonomická skupina BRICS, ktorá nedávno oznámila bezprecedentné rozšírenie, a Šanghajská organizácia spolupráce (ŠOS) získavajú väčší medzinárodný vplyv, pretože mnohé krajiny sa snažia obísť medzinárodné inštitúcie ovládané Západom, ktoré neriešia ich sťažnosti.

V júni tiež odhadol, že každá štvrtá krajina na svete je do určitej miery sankcionovaná USA alebo európskymi štátmi. Podľa Lavrova to znamená, že Západ využíva globálnu ekonomiku "ako nástroj nátlaku, vydierania a trestania".

Západné krajiny uvalili na Rusko mimoriadne tvrdé sankcie v súvislosti s konfliktom na Ukrajine vrátane zmrazenia ruského zlata a devízových rezerv vo výške približne 600 miliárd dolárov, čo Moskva odsúdila ako "krádež".

 

Zdroj: rt.com (1), (2)
Preklad: InfoVojna

Zdielať článok na:  
Telegram


Ďalšie články:

Ceny ropy pokračujú v raste. Ropný koncern Saudi Aramco pokračuje v znižovaní dodávok ropy do Ázie. Plyn opäť výrazne zdražel, cena elektriny atakuje minuloročné maximá. „Energetická kríza spôsobená vojnou na Blízkom východe je vážnou hrozbou pre svetovú ekonomiky a žiadna krajina sa jej dôsledkom nevyhne,“ vyhlásil šéf Medzinárodnej agentúry pre energiu Fatih Birol. „Ceny potravín sa viažu na vývoj cien palív, ak budú stáť napríklad 3 eurá za liter, okamžite sa to prejaví aj na cenách potravín,“ varuje premiér Robert Fico. „Vojna v Iráne prináša jednoznačné riziko vyššej inflácie a pomalšieho ekonomického rastu,“ uviedol guvernér NBS Peter Kažimír