Ruský exprezident Dmitrij Medvedev varoval pred prijatím odvetných opatrení, ak sa Rakúsko rozhodne vstúpiť do Severoatlantickej aliancie. „Militaristický kurz Rakúska ničí jeho imidž mierotvorcu, čo výrazne obmedzuje politické manévrovanie Viedne a výrazne zvyšuje riziko, že rakúska armáda sa stane konečným cieľom palebnej sily ruských ozbrojených síl“
28.08.2025 15:30
Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev vo štvrtok 28. augusta 2025 varoval pred prijatím odvetných opatrení, ak sa Rakúsko rozhodne vstúpiť do Severoatlantickej aliancie (NATO). Moskva takéto kroky podľa neho už podnikla v reakcii na „vojenské hrozby“, ktoré predstavuje členstvo Fínska a Švédska v NATO. Medvedev tiež tvrdí, že Rusko má právo vetovať prípadné rozhodnutie Rakúska ísť cestou členstva v NATO. Informovala o tom ruská agentúra TASS.
Moskva často uvádza rozširovanie NATO a možné prijatie Ukrajiny do Aliancie ako dôvod svojej invázie na Ukrajinu. Od začiatku vojny vo februári 2022 vstúpili do NATO ďalšie dva štáty, Švédsko a Fínsko, ktoré týmto krokom ukončili svoju desiatky rokov trvajúcu neutralitu. Zmenu postoja odôvodnili obavami o svoju bezpečnosť.
Rakúsko udržiava politiku neutrality od roku 1955. Ministerka zahraničných vecí Beate Meinlová-Reisingerová ale nedávno v rozhovore pre nemecký denník Welt povedala, že „samotná neutralita (Rakúsko) nechráni“ a že treba posilniť schopnosti sebaobrany a prehĺbiť bezpečnostné partnerstvá. V tejto súvislosti vyjadrila otvorenosť diskutovať na národnej úrovni o možnosti vstupu do NATO. Uznala však, že v parlamente ani medzi Rakúšanmi v súčasnosti nie je väčšina, ktorá by to podporovala.
Medvedev, ktorý zastáva funkciu podpredsedu Rady bezpečnosti Ruskej federácie, v príspevku na platforme VKontakte nazvanom „Anšlus NATO“ konštatoval, že „krajiny Starého sveta sú otupené militaristickým šialenstvom“.
Poukázal pritom na snahy donedávna neutrálnych štátov ako je Fínsko a Švédsko vstúpiť do Severoatlantickej aliancie. „Donedávna bolo v Európe dostatok krajín, ktoré chápali, že svoju bezpečnosť možno zabezpečiť bez vstupu do vojenských blokov. Teraz rozum ustupuje stádovému inštinktu. Po Fínsku a Švédsku rakúsky establišment, podnecovaný krvilačným Bruselom, rozdúchava verejnú diskusiu o opustení ústavne zakotveného neutrálneho statusu kvôli vstupu do NATO.“
Dodal, že „princíp neutrality je základom samotnej rakúskej štátnosti, obnovenej vôľou spojencov po druhej svetovej vojne. Je zakotvený v kľúčových dokumentoch z roku 1955: Moskovskom memorande, Štátnej zmluve o obnovení nezávislého a demokratického Rakúska a vlastnom ústavnom zákone o trvalej neutralite. Tvoria právny základ krajiny. Ak budú stiahnuté, celá rakúska štátnosť sa zrúti.“
Medvedev pripomína vyjadrenie bývalej rakúskej ministerky zahraničných vecí Karin Kneisslovej, podľa ktorej si „zmena status quo v otázke neutrality si vyžaduje rozhodnutie všetkých spojeneckých mocností, ktoré podpísali zmluvu v roku 1955, vrátane Ruska ako právneho nástupcu ZSSR. A Moskva má právo veta voči rozhodnutiu Viedne vstúpiť do NATO.“
Ruský exprezident vyjadril presvedčenie, že vzdanie sa neutrality a vstup Rakúska do Aliancie by mohli sprevádzať značné diplomatické náklady - vrátane možného presunu sídiel medzinárodných organizácií z Viedne do „krajín globálneho Juhu a Východu, kde možno zaručiť optimálne podmienky na ich prácu“.
„Militantná časť rakúskej elity si musí uvedomiť rozsah zahraničnopolitických nákladov, ktoré by prinieslo vzdanie sa neutrality a vstup do NATO. Viedeň je dnes jedným z centier multilaterálnej diplomacie. Nachádzajú sa tam sídla približne 20 medzivládnych medzinárodných organizácií. To zabezpečuje jej zapojenie do globálnych procesov a rozvoj právnych reakcií na nové výzvy a hrozby. Umiestnenie kancelárií OSN, MAAE, OBSE a OPEC vo Viedni bolo v mnohých ohľadoch rozhodnuté s ohľadom na jej nezúčastnený status, a teda - efektívny priestor pre dialóg a rozvoj regionálnej spolupráce. Nahradenie neutrality blokovým myslením zabíja samotného „ducha Viedne“, čím znemožňuje Rakúsku udržiavať vyvážené vzťahy s rôznymi medzinárodnými partnermi. A stráca svoju jedinečnú pozíciu mediátora a platformy pre umiestnenie veľkých medzinárodných štruktúr,“ vysvetlil súčasný podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie.
„Militaristický kurz Rakúska ničí jeho imidž mierotvorcu, čo výrazne obmedzuje politické manévrovanie Viedne a výrazne zvyšuje riziko, že jednotky Bundesheehru (rakúskych ozbrojených síl, pozn. TASR) sa stanú konečným cieľom palebnej sily ruských ozbrojených síl,“ napísal Medvedev
„Proti Štokholmu a Helsinkám boli po ich vstupe do NATO prijaté protiopatrenia voči vojenským hrozbám pre bezpečnosť našej krajiny. Ani v prípade Rakúska nebudú urobené žiadne výnimky,“ dodal bývalý prezident Ruskej federácie.
Zdroj: vk.com / rt.com / InfoVojna / hnonline.sk
