Sankcie mali na Rusko minimálny dopad, ruskej ekonomike paradoxne pomohli
17.10.2018 14:36
Medzinárodné sankcie mali na Rusko len minimálny efekt. Ekonomika krajiny po sankciách uvalených pre anexiu Krymu dokonca vykázala mierne zlepšenie, vyplýva z indexu audítorskej firmy BDO, ktorý sleduje ekonomickú vyspelosť takmer všetkých štátov sveta.
V rebríčku 174 krajín si Rusko od roku 2014 polepšilo zo 74. miesta na tohtoročnú 55. pozíciu. Investori sú podľa BDO napriek tomu pri zvažovaní aktivít v tejto krajine výrazne opatrnejší. Podľa štúdie BDO ekonomický index Ruska po sankciách vzrástol z hodnoty 49,66 v roku 2014 na 54,06 o rok neskôr. Potom dva roky mierne klesal (na 52,79 v roku 2016 a 49,95 v roku 2017). Tento rok sa ale výraznejšie posilnil na hodnotu 54,12.
„Naše indexové hodnotenie Ruska nevykazuje žiadny razantný skokový pokles, ktorý by hovoril: pozor, tu sa niečo stalo. Keby sankcie mali výrazný dopad, náš index by to ukázal zhruba s ročným oneskorením, teda už v roku 2015. Index, naopak, v tej dobe vykázal posilnenie. Mierne klesanie v nasledujúcich dvoch rokoch o ničom závažnom nevypovedá,“ uviedol Lukáš Hendrych z BDO.
Sankcie podľa neho zasiahli iba dodávateľské siete, ktoré bolo nutné razantne preorganizovať. „Ruskou ekonomikou ako celkom sankcie neotriasli, napriek tomu môžeme u investorov pozorovať, že sankcie vnímajú a ich prítomnosť zahŕňajú do rozhodovania o tom, či ďalej rozvíjať obchodné aktivity a prípadne v akej forme. Rusko ale nie je odkázané len na dodávky zo západných krajín,“ upozornil.
Rozhodnutie Spojených štátov, EÚ a ďalších krajín o sankciách prišlo po tom, keď Rusko výrazne zasahovalo do vypätej politickej situácie na Ukrajine a nakoniec anektovalo Krym. Sankcie sú zamerané na bankové, finančné a energetické sektory. Pre niektoré ruské firmy znamenajú ťažší prístup k medzinárodným financiám, nie je tiež možné vyvážať do Ruska určité zariadenia na ťažbu ropy.
Štúdia BDO skúma príjem na osobu, verejný dlh, priame zahraničné investície na osobu, mieru inflácie a ekonomickej slobody, stav infraštruktúry, daňové zaťaženie a trhový potenciál jednotlivých krajín.
Zdroj: ČTK
