Seehofer: V Nemecku môže kedykoľvek dôjsť k teroristickému útoku

24.07.2018 17:06
Riaditeľ spolkového úradu na ochranu ústavy (BfV) dodal, že práve islamistický terorizmus predstavuje pre Nemecko veľkú hrozbu.

V Nemecku môže aj v budúcnosti kedykoľvek dôjsť k teroristickému útoku, píše vo svojej správe za minulý rok nemecká kontrarozviedka. V krajine teraz Spolkový úrad na ochranu ústavy (BfV) registruje 774 osôb, od ktorých môže pochádzať teroristické nebezpečenstvo.

Na tlačovej konferencii v Berlíne to dnes povedali minister vnútra Horst Seehofer (CSU) a šéf BfV Hans-Georg Maassen. Obaja varovali aj pred ďalšími formami extrémizmu.

Stúpa počet radikálnych islamistov

Vlani sa v Nemecku stal jeden teroristický útok, pri ktorom v Hamburgu mladý Palestínčan nožom zabil jedného človeka a ďalších šesť zranil. Ďalším pokusom o útok úrady dokázali zabrániť. Tohtoročný vývoj, kedy sa podarilo odhaliť napríklad muža, ktorý pripravoval bombu s vysoko jedovatým ricínom, podľa Seehofera dokazuje, že nebezpečenstvo nepoľavuje.

"Islamistický terorizmus predstavuje naďalej vysoké ohrozenie pre spolkovú republiku," zdôraznil tiež šéf BfV Maassen, ktorý varoval aj pred navrátilcami z územia takzvaného Islamského štátu. "Budeme robiť všetko pre to, aby nedošlo k útokom, ale nemôžem dať žiadnu záruku," podotkol ďalej.

Pretrvávajúce nebezpečenstvo sa dá sledovať napríklad na počte osôb, ktoré úrady považujú za potenciálnych útočníkov. Kým v júni 2016 ich bolo okolo 500, teraz ich je 774. V Nemecku stúpa tiež počet salafistov, teda radikálnych islamistov. Pred dvoma rokmi ich úrady registrovali 9700, vlani už 10 800.

Ohrozenie predstavujú aj ľavicoví a pravicoví extrémisti

Výrazným zdrojom ohrozenia sú podľa BfV naďalej pravicoví aj ľavicoví extrémisti. Úrad vlani registroval 12 700 pravicových extrémistov ochotných použiť násilie (v roku 2016 ich bolo 12 100) a 9000 k násiliu pripravených ľavicových radikálov (v roku 2016 ich bolo 8500). V oboch prípadoch ide o zatiaľ rekordné počty.

Čísla za rok 2016 vlani prekonal tiež počet trestných činov zo strany extrémnej ľavice. BfV ich zaznamenal 6393, oproti 5230 z predminulého roka. Výrazne stúpol predovšetkým počet násilných útokov ľavice na políciu. Kým predvlani sa ich odohralo 687, vlani ich bolo 1135, čo predstavuje nárast o 65 percent. Za značnú časť z nich boli zodpovedné násilné demonštrácie počas summitu skupiny G20 v Hamburgu, ktoré dnes Seehofer znovu tvrdo odsúdil.

Počet trestných činov, za ktorými stáli pravicoví radikáli, síce klesol z 22 471 na 19 467, ale aj tak zostáva na vysokej úrovni. Cez 770 týchto činov bolo násilných a smerovalo proti cudzincom.

Nemecká kontrarozviedka dnes varovala aj pred pokračujúcimi pokusmi zahraničných mocností nabúrať sa do vládnych počítačových sietí. Podľa BfV za nimi stojí predovšetkým Rusko, Čína a Irán.

Zdroj: ČTK

Zdielať článok na:  
Telegram


Ďalšie články:

Filipíny kvôli dopadom izraelsko-americkej vojenskej agresie voči Iránu spojených s rizikami pre dodávky palív vyhlásili „národnú energetickú krízu“. Energetickí analytici upozorňujú, že to, čo sa deje na Filipínach, by sa mohlo premietnuť v globálnom meradle. Katarský energetický koncern QatarEnergy medzitým vyhlásil stav „vyššia moc“ na dlhodobé kontrakty na dodávku skvapalneného zemného plynu (LNG) pre štyroch odberateľov, čo je významným signálom nestability na globálnom trhu s energiami

VIDEO: USA podľa Donalda Trumpa rokujú s Iránom o vojne na Blízkom východe. „Zabili sme všetkých ich vodcov, potom sa zišli, aby si zvolili nových vodcov, a my sme zabili aj tých... Teraz máme novú skupinu,“ vyhlásil americký prezident s tým, že USA „vojnu vyhrali“ a Teherán si vraj „veľmi želá uzavrieť dohodu“. Spojené štáty podľa Iránu rokujú samy so sebou. „Naše prvé aj posledné slovo je: Niekto ako my sa nikdy nedohodne s niekým ako vy. Ani teraz, ani nikdy,“ odkázal hovorca iránskej armády Ebráhím Zolfagárí

VIDEO: Jozef Mikloško o žalostnom stave KDH, červených čiarach, vylúčení spolupráce so Smerom, Hlasom a SNS, predsedovi Kresťanskodemokratického hnutia Milanovi Majerskom, bývalej poslankyni hnutia Martine Bajo Holečkovej a jeho expredsedovi Alojzovi Hlinovi, o svojom bratovi Františkovi, o tom, či má Milan Mazurek šancu v boji o kreslo prešovského župana, ale aj o kultúre v parlamente, úpadku EÚ a jej lídrov a Robertovi Ficovi, ktorý podľa neho nemá na Slovensku aktuálne alternatívu