Seehofer žiada, aby sa na prijímaní migrantov podieľalo viac štátov EÚ

05.07.2020 09:29
Nemecký minister vnútra dúfa, že EÚ dosiahne aspoň politické porozumenie v oblasti migrácie.

Nemecký minister vnútra Horst Seehofer žiada, aby sa na prijímaní migrantov zachránených v Stredozemnom mori podieľalo viac štátov Európskej únie. Dosiaľ ide len o päť až šesť krajín a "takto to ale nemôže zostať", povedal kresťanskodemokratický politik pre nedeľňajšie noviny Welt am Sonntag. Informovala o tom agentúra DPA.

Dohoda na zachraňovaní ľudí, ktorí sa ocitnú na mori v núdzi, by podľa Seehofera mohla byť "vzorom" pre európsku dohodu o zásadnej reforme azylového systému. Nemecký minister dúfa, že Únia v rámci aktuálneho nemeckého predsedníctva v Rade EÚ dosiahne aspoň politické porozumenie v oblasti migrácie. Patrilo by k tomu prvé preverovanie žiadostí o azyl už na vonkajšej hranici EÚ, ako aj "okamžité" navracanie osôb, ktorých žiadosti o ochranu sú zrejme neodôvodnené.

"V EÚ by boli rozdeľovaní len tí, ktorí by vedeli dôveryhodne predložiť žiadosť o ochranu," povedal Seehofer.

Nemecko prevzalo 1. júla predsedníctvo v Rade EÚ na najbližších šesť mesiacov a z tejto pozície môže ovplyvňovať aj politický rokovací program Únie. Seehofer bude v tomto období viesť stretnutia so svojimi rezortnými partnermi z ďalších členských štátov.

Reforma európskej migračnej a azylovej politiky už roky fakticky nenapreduje. Hlavným bodom sporov je rozdelenie žiadateľov o azyl. Krajiny ako Maďarsko, Česko a Rakúsko kategoricky odmietajú záväzné prijímanie migrantov, konštatuje DPA. Európska komisia chcela už pred mesiacmi predložiť reformné návrhy, o ktorých by mohli rokovať členské krajiny a Európsky parlament. Opakovane to však odložila, naposledy pre prebiehajúce rokovania o financiách Únie.

Zdroj: cas.sk

Zdielať článok na:  
Telegram


Ďalšie články:

Ceny ropy pokračujú v raste. Ropný koncern Saudi Aramco pokračuje v znižovaní dodávok ropy do Ázie. Plyn opäť výrazne zdražel, cena elektriny atakuje minuloročné maximá. „Energetická kríza spôsobená vojnou na Blízkom východe je vážnou hrozbou pre svetovú ekonomiky a žiadna krajina sa jej dôsledkom nevyhne,“ vyhlásil šéf Medzinárodnej agentúry pre energiu Fatih Birol. „Ceny potravín sa viažu na vývoj cien palív, ak budú stáť napríklad 3 eurá za liter, okamžite sa to prejaví aj na cenách potravín,“ varuje premiér Robert Fico. „Vojna v Iráne prináša jednoznačné riziko vyššej inflácie a pomalšieho ekonomického rastu,“ uviedol guvernér NBS Peter Kažimír