Šéfka eurokomisie považuje reakciu EÚ na koronakrízu za najpôsobivejšiu na svete

16.04.2020 16:57
Von der Leyenová vo svojom vystúpení spresnila, že celková pomoc EÚ a jej členských krajín predstavuje viac ako tri bilióny eur.

Kolektívna odpoveď a reakcia Európskej únie na pandémiu nového typu koronavírusu je "najpôsobivejšia z celého svete". Uviedla to vo štvrtok predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová na úvod dvojdňového plenárneho zasadnutia Európskeho parlamentu (EP).

Europoslanci vo štvrtok a piatok budú opätovne zasadať a hlasovať na diaľku prostredníctvom elektronických zariadení.

Von der Leyenová vo svojom vystúpení spresnila, že celková pomoc EÚ a jej členských krajín predstavuje viac ako tri bilióny eur.

"Európa urobila za posledné štyri týždne viac, než urobila za prvé štyri roky po poslednej kríze," uviedla šéfka exekutívy EÚ počas priameho prenosu v príhovore pre europoslancov.

Pripomenula, že ministri financií EÚ minulý týždeň schválili opatrenia na zmiernenie negatívnych dopadov pandémie v hodnote 500 miliárd eur. Podľa jej slov je to "veľký krok správnym smerom".

K prijatým opatreniam patria úvery cez Európsky mechanizmus pre stabilitu (euroval), záruky na úvery od Európskej investičnej banky (EIB) a schéma financovania programov čiastočnej nezamestnanosti v členských štátoch (kurzarbeit).

Európski ministri financií však z dôvodu neexistencie dohody o vydávaní spoločných dlhopisov nechali nevyriešenou otázku spoločného zdieľania dlhov.

Von der Leyenová zároveň dodala, že sú potrebné aj ďalšie opatrenia, a spresnila, že dlhodobý rozpočet EÚ, na ktorom sa zatiaľ členské krajiny nedohodli, bude po koronakríze hlavnou "hybnou silou" hospodárskej obnovy.

Zdroj: aktuality.sk / YouTube

Zdielať článok na:  
Telegram

Ďalšie články:

VIDEO: Modelingový agent Miro Šimonič o zlých dojmoch po svojom pobyte v USA, platení slovenských ovplyvňovačov britskou vládou, intelektuálnej povýšeneckosti progresívcov, rozdelení celej spoločnosti skrytými silami známymi pod označením „Deep state“, nezmyselných opatreniach bratislavského primátora Matúša Valla a jeho tímu pri riadení hlavného mesta, o smrti jeho blízkej osoby a negatívnych skúsenostiach, ktoré musela jeho rodina podstúpiť v nemocnici a na úradoch, o neľudskom prístupe mnohých ľudí, o nedôstojných podmienkach slovenských seniorov, ale aj o tom, že pre Slovákov je téma smrti tabu a nevedia o nej empaticky komunikovať s inými