Šéfovia armád skupiny západoafrických štátov oznámili pripravenosť vojensky zasiahnuť v Nigeri. Ten obvinil ECOWAS, že sa správa ako zástupca Francúzska, bývalého kolonizátora tejto africkej krajiny
19.08.2023 09:00
Niger bol pred prevratom a zvrhnutím prozápadného prezidenta Mohameda Bazouma jedným z posledných spojencov USA a európskych štátov v oblasti Sahelu.
Šéfovia armád Hospodárskeho spoločenstva západoafrických štátov (ECOWAS) sú pripravení vojensky zasiahnuť v Nigeri "hneď, ako bude vydaný rozkaz".
Všetky možnosti vrátane diplomatického riešenia však naďalej zostávajú na stole, uviedol podľa agentúry DPA v piatok večer v hlavnom meste Ghany Akkra komisár ECOWAS-u pre politické záležitosti, mier a bezpečnosť Abdel-Fatau Musah.
Vojenskí predstavitelia deviatich z 15 členských krajín bloku predtým na dvojdňovom stretnutí diskutovali o možnej vojenskej intervencii v Nigeri po zosadení demokraticky zvoleného prezidenta Mohameda Bazouma.
Musah informoval, že Niger najprv navštívi sprostredkovateľská misia ECOWAS-u. Ak jej úsilie zlyhá, blok štátov pristúpi k vojenskému riešeniu, ktorého cieľom bude obnovenie ústavného poriadku v Nigeri.
Aktivácia pohotovostnej jednotky už podľa Musaha prebieha a jej príslušníci sú pripravení "kedykoľvek" zasiahnuť. Stanovený bol aj dátum potenciálnej intervencie, nie je ho však možné zverejniť. S vojenskou intervenciou nesúhlasili všetky členské štáty. Kapverdy a štáty, kde je pri moci armáda to odmietajú.
Čad a Guinea sa postavili proti sankciám voči Nigeru aj proti nasadeniu armády. Vojenské vlády v Burkine Faso a Mali vyhlásili, že akýkoľvek vojenský zásah proti Niamey by považovali za vyhlásenie vojny voči nim. Niger obvinil ECOWAS, že koná ako zástupca Francúzska, bývalého koloniálneho vládcu krajiny.
Musah vo svojom piatkovom prejave zdôraznil, že blok je "organizáciou založenou na pravidlách" a je pripravený zasiahnuť sám alebo s podporou "ďalších partnerov, ktorí milujú demokraciu".
Nigerské uránové bane poskytujú značné množstvo paliva pre francúzske jadrové reaktory. Paríž má v krajine 1 500 vojakov, ktorých chce nová vláda v Niamey prepustiť. USA majú ďalších 1 000 vojakov, ktorí sú rovnako vyhlásení za nežiaducich. Boli nasadení na boj proti rôznym teroristickým a povstaleckým skupinám, ktoré vznikli v Saheli po intervencii NATO v Líbyi v roku 2011, keď došlo k "zmene režimu".
V posledných rokoch vojenské vlády v Mali a Burkine Faso nariadili odchod všetkých západných jednotiek a namiesto toho sa obrátili na ruskú vojenskú skupinu Wagner, ktorá poskytuje bezpečnostné služby.
Junta v Nigeri, ktorá sa ujala moci 26. júla, vyhlásila, že je ochotná rokovať, no doteraz blokovala všetky diplomatické snahy ECOWAS-u. Toto združenie požaduje okrem obnovenia ústavného poriadku aj návrat zvrhnutého prezidenta Mohameda Bazouma k moci, ktorý je v domácom väzení.
Niger s približne 26 miliónmi obyvateľov bol pred prevratom jedným z posledných spojencov USA a európskych štátov v oblasti Sahelu. Francúzsko a USA majú v tejto krajine, ktorá leží na kľúčovej migračnej trase do Európy, dôležité vojenské základne.
