Sionistická izraelská armáda zintenzívňuje útoky na pásmo Gazy, kde už vypukla humanitárna katastrofa. Rusko ide zvolať zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN o konflikte medzi Izraelom a Hamasom. USA presúvajú do východného Stredomoria ďalšie zbraňové systémy a nariadili aktiváciu systémov protivzdušnej obrany v celom regióne Blízkeho východu

22.10.2023 11:00

Izrael plánuje od soboty zintenzívniť útoky na pásmo Gazy v rámci príprav na ďalšiu fázu vojny proti palestínskemu hnutiu Hamas. Oznámil v sobotu hovorca izraelskej armády Daniel Hagari.

Hagari v odpovedi na otázku o možnej pozemnej ofenzíve do Gazy povedal, že izraelská armáda sa snaží vopred vytvoriť optimálne podmienky.

"Prehĺbime naše útoky, aby sme minimalizovali nebezpečenstvo pre naše sily v ďalších fázach vojny. Oddnes (od soboty) zvýšime počet útokov," priblížil hovorca. Zároveň opätovne vyzval obyvateľov mesta Gaza, aby v záujme svojej bezpečnosti zamierili na juh tejto palestínskej enklávy.

Izraelský minister obrany Joav Galant v piatok uviedol, že vojna Izraelu s Hamasom bude mať tri fázy. V prvej zaútočí izraelská armáda na militantov Hamasu v Gaze náletmi a pozemnými manévrami, potom porazí ohniská odporu a nakoniec prestane byť "zodpovedná za život v pásme Gazy", priblížil.

Rusko chce zvolať zasadnutie BR OSN o konflikte Izraelu a Hamasu

Rusko má v pláne požiadať o zvolanie ďalšieho zasadnutia Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN) v súvislosti s konfliktom medzi Izraelom a palestínskym hnutím Hamas a humanitárnou situáciou v pásme Gazy. V sobotu to uviedol zástupca ruského veľvyslanca pri OSN Dmitrij Poľanskij, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

Na tohtotýždňovom zasadnutí BR OSN nebola schválená rezolúcia predložená Ruskom, ktorá odsudzovala útoky a prejavy násilia voči civilistom. Slovne však nespomínala hnutie Hamas, ktoré 7. októbra masívne zaútočilo na Izrael. Proti zahlasovali štyri členovia BR OSN vrátane Spojených štátov.

"Určite zvoláme nové zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN. Ako ukázala prax, nikto okrem nás sa k tomu neodváži," povedal Poľanskij. Nešpecifikoval však, kedy sa tak Moskva chystá urobiť. "Neviem, ako rýchlo sa dostaneme do ďalšej fázy pokusu o prijatie rezolúcie," dodal.

Ruský prezident Vladimir Putin tento týždeň hovoril s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom a tiež s lídrami arabských krajín v snahe o začatie mierových rokovaní, pripomína AFP.

Koordinované útoky Hamasu si v Izraeli vyžiadali viac než 1400 mŕtvych, zväčša civilistov. Izrael na útok odpovedal masívnym bombardovaním pásma Gazy, pri ktorom doposiaľ podľa tamojších úradov zahynulo viac ako 4300 ľudí.

Počet Palestínčanov zabitých pri izraelských odvetných útokoch v pásme Gazy stúpol na 4385, uviedlo v sobotu tamojšie ministerstvo zdravotníctva riadené Hamasom.

Situácia v pásme Gazy je katastrofálna, tvrdí päť agentúr OSN

Humanitárna situácia v pásme Gazy je "katastrofálna", uviedlo v sobotu päť agentúr OSN a vyzvalo na ďalšiu medzinárodnú pomoc, keďže podmienky v tejto husto obývanej pobrežnej palestínskej enkláve sa zhoršujú.

Ich správa prichádza v čase, keď Izrael vyhlásil, že zintenzívni svoje útoky na pásmo Gazy, aby tak zvýšil tlak na Hamas, pričom jeho vysokí dôstojníci varovali jednotky, aby boli pripravené vstúpiť na toto obliehané územie.

Od šokujúcich útokov palestínskeho islamistického hnutia Hamas na Izrael zo 7. októbra, ktoré si vyžiadali 1400 mŕtvych, židovský štát spustil ničivé letecké a pozemné bombardovanie pásma Gazy. Orgány Hamasu tvrdia, že zahynulo 4385 ľudí.

Vyhlásenie agentúr OSN prišlo krátko po tom, ako do Gazy dorazili prvé nákladné autá s pomocou z Egypta.

"Humanitárnu pomoc v Gaze kriticky potrebuje viac ako 1,6 milióna ľudí," uvádza sa vo vyhlásení agentúr OSN vrátane Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a Detského fondu OSN (UNICEF), ktorý sa zameriava na pomoc deťom.

"Najzraniteľnejšími zostávajú deti, tehotné ženy a starší ľudia. Takmer polovicu obyvateľov Gazy tvoria deti. Humanitárna situácia v Gaze bola zúfalá už pred poslednými bojmi, teraz je katastrofálna. Svet musí urobiť viac," uvádza sa v správe.

Ďalšími troma agentúrami, ktoré podpísali vyhlásenie, sú Svetový potravinový program (WFP), Rozvojový program OSN (UNDP) a Populačný fond OSN (UNFPA) na ochranu obyvateľstva.

Izrael v nedeľu útočil na mešitu v palestínskom utečeneckom tábore

Izrael v nedeľu oznámil, že pri leteckom útoku na komplex pod mešitou v meste Džanín v okupovanom Predjordánsku zabil "teroristických operatívcov" z hnutí Hamas a Islamský džihád, ktorí plánovali útoky.

Úder zasiahol mešitu al-Ansár, ktorú podľa Izraelských obranných síl (IDF) "používali teroristi ako veliteľské stredisko na plánovanie útokov a ako základňu na ich vykonávanie".

Izraelská armáda uviedla, že osoby, ktoré boli terčom útoku, už v uplynulých mesiacoch uskutočnili "niekoľko teroristických útokov a pripravovali ďalší bezprostredne hroziaci teroristický útok". Tieto osoby boli "neutralizované". Podrobnosti o počte osôb zabitých pri zásahu ani o ich totožnosti armáda nezverejnila.

Armáda však ukázala zábery, na ktorých je podľa nej vidieť vchod do bunkra pod mešitou. Sprístupnila aj schému, ktorá podľa nej ukazuje, kde mali militanti uložené zbrane.

Mešita sa nachádza v palestínskom utečeneckom tábore. Džanín je považovaný za baštu militantných Palestínčanov a izraelská armáda tam často podniká razie. Podľa nepotvrdených správ médií boli pri útoku zabití dvaja Palestínčania. Podpora Hamasu je medzi Palestínčanmi v Predjordánsku naďalej silná.

USA avizuje rozmiestnenie obranných systémov na Blízkom východe

Pentagón v sobotu zvýšil svoju vojenskú pripravenosť na Blízkom východe, nariadil aktiváciu systémov protivzdušnej obrany "v celom" regióne a upozornil ďalšie americké sily, že môžu byť čoskoro nasadené.

Americký minister obrany Lloyd Austin vo vyhlásení uviedol, že tieto kroky sú reakciou na "nedávnu eskaláciu zo strany Iránu a jeho zástupných síl na celom Blízkom východe".

Austin však nešpecifikoval, koľko ďalších amerických vojakov bude nasadených v danom regióne.

USA presúvajú do východného Stredomoria ďalšie zbraňové systémy v súvislosti s hroziacou eskaláciou násilia na Blízkom východe, uviedol Pentagón.

Austin zdôraznil, že "aktivoval rozmiestnenie batérie terminálnej výškovej obrany (Terminal High Altitude Area Defense - THAAD), ako aj ďalších práporov Patriot na miesta v celom regióne s cieľom zvýšiť ochranu amerických síl".

Spojené štáty už predtým vyslali do východného Stredomoria dve lietadlové lode a ich úderné skupiny ako odradzujúci prostriedok po teroristickom útoku palestínskeho islamistického hnutia Hamas na Izrael, ku ktorému došlo 7. októbra.

Austin uviedol, že rozhodnutie "ešte viac posilniť pozíciu ministerstva obrany v regióne" nasledovalo po rozhovoroch s prezidentom USA Joeom Bidenom.

"Tieto kroky posilnia regionálne odradzujúce úsilie, zvýšia ochranu síl USA v danej oblasti a pomôžu pri obrane Izraela," uviedol šéf silového rezortu.

Od útoku židovský štát letecky útočí na ciele Hamasu v pásme Gazy a pred očakávanou pozemnou ofenzívou v Gaze zmobilizoval státisíce vojenských záložníkov.

Erdogan rokoval s politickým vodcom Hamasu o prímerí

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan rokoval o mierových snahách v pásme Gazy s politickým vodcom islamského palestínskeho hnutia Hamas Ismáíom Haníjom. Oznámila to v sobotu Erdoganova kancelária, informuje TASR podľa správy agentúry DPA.

Turecko sa snaží dosiahnuť čo najskoršie prímerie a chce tiež umožniť prúdenie ďalšej humanitárnej pomoci do pásma Gazy, povedal Erdogan Haníjovi počas spoločného telefonátu. Kancelária tureckého prezidenta o tom informovala na sociálnej sieti X.

Ankara sa okrem toho zaujíma o možnosť poskytovať liečbu zraneným obyvateľom pásma Gazy, uviedol Erdogan.

Turecko sa spolu s Katarom a ďalšími regionálnymi aktérmi v súčasnosti snaží vyjednať prepustenie rukojemníkov, ktorých v pásme Gazy zadržiava Hamas, pripomína DPA. Medzi približne 200 rukojemníkmi sú pritom okrem Izraelčanov i občania iných krajín.

Zdroj: tvnoviny.sk (1), (2) / hnonline.sk / pluska.sk (1), (2) / InfoVojna