Situácia je vážna, keď sa musíme zaoberať psychickým stavom Matoviča. Nie je to normálne a nemám dobrý pocit z premiéra, hovorí analytik Žitný

17.04.2020 12:01

Nie som úplne presvedčený, že vláda vie presne, čo chce robiť. Premiér Igor Matovič nech nechá prehovoriť odborníkov, ja by som ich rád počul, hovorí pre Denník S bezpečnostný analytik Milan Žitný.

Ste bezpečnostný analytik. Robí vláda dosť, aby ochránila ľudí?

Nie som úplne presvedčený, že vláda vie presne, čo chce robiť a ako to má robiť, pretože vychádzajú z jej prostredia protichodné vyjadrenia. Vidieť, že predseda vlády je dezorientovaný. Jednak nemá žiadne skúsenosti s krízovým manažmentom, na druhej strane je uňho vidno snahu na sebaprezentáciu za každú cenu, čo nie je vždy rozumné. V istých chvíľach by mal dostať slovo ten, kto sa v problematike naozaj orientuje.  Už sme to tu raz zažili.

Hovoríte o Mečiarovi?

Áno, mám na mysli Vladimíra Mečiara. Už som to aj raz povedal, asi pred dvoma rokmi, keď súčasný predseda vlády povedal, že nebude chodiť do parlamentu, lebo ho chce dať vtedajší predseda parlamentu Andrej Danko zavraždiť. Vtedy som mu cez telemost do TA3 odkázal, že by sa mal dať liečiť u psychiatrov.

Bolo to aj niekedy nejako dokázané, že ho chcú dať zavraždiť?

Jedna vec je, že na to nikdy nedal žiadny dôkaz. Druhá vec je, že ak politik príde s takýmto bombastickým vyhlásením, tak by mali všetci psychiatri hneď spozornieť, lebo to je mimoriadne závažné vyhlásenie – od významného člena opozície voči predsedovi NR SR. To nie je, že si chlapi v krčme vynadajú a pokrikujú po sebe nezmysli.

Zaznelo niekedy v slovenskej politike niečo podobné? Že jeden politik obvinil druhého, že ho chce dať zavraždiť?

Spomenul by som si ešte z čias Mečiara, že on tiež trpel akýmisi paranoidnými bludmi. A nie malými. Ale musel by som veľmi hlboko pátrať, aby som našiel, že niekto povedal o inom politikovi, že ho niekto konkrétny chce dať zavraždiť. Ak k tomu samozrejme pripojíme ďalší bombastický výrok z čias vlády Ivety Radičovej, kedy pán Matovič vyhlásil, že mu bolo ponúknutých 20 miliónov eur, aby vládu povalil, tak to je veľmi podobné charakterovo ako to, čo povedal na adresu Danka.

Neskôr na prokuratúre vysvetľoval, že išlo o žart. Príčetný človek toto nepoužije, a už vôbec nie v politike, ako žart. To sú také vážne vyhlásenia, že môžu pohnúť politickým prostredím vo veľmi vážnej miere. Situácia, v akej sa dnes nachádzame si žiada, aby hlas predsedu vlády bol rozvážny, vyrovnaný. Obyvatelia musia vedieť, že ten človek vie, čo robí, že vie, čo hovorí. Ja z pána Matoviča tento pocit nemám a pravdepodobne ani pán Sulík, pretože ich vyjadrenia v ekonomickej oblasti, či uvoľniť, či neuvoľniť, nie sú v súlade. Príde mi to, ako keby vo vnútri vlády nefungoval konsenzus tak dôležitý pre súčasnú situáciu.

Premiér Matovič hovorí, že to nie sú jeho názory, ale že mu radí konzílium odborníkov.

Tak nech nechá prehovoriť odborníkov, ja by som ich rád počul. Lebo on už vystupuje dlhodobo tak, že nie je pre mňa dostatočne dôveryhodný na to, aby som mu veril čo i len slovo. Je to naozaj vážna situácia, aby sme sa museli zaoberať psychickým stavom predsedu vlády, to nie je normálne. Takže súhlasím, že by mali prehovoriť v prvom rade odborníci.

Považujem Richarda Sulíka za dosť gramotného v oblasti ekonomiky, aby sa mohol kompetentne vyjadrovať k týmto témam. Čiže, predseda vlády je vrcholový manažér v republike, v exekutíve, on by si mal v prvom rade viesť vo vnútri koalície diskusie a rozhovory, ktoré budú viesť k jednému súzvučnému hlasu. A ten tu nie je. Lenže to nie je problém Sulíka, ale predsedu vlády.

Je Richard Sulík ten, kto je možno ten seriózny hlas koalície, ktorý krotí excesy?

V oblasti ekonomiky sa určite javí Sulík ako hlas triezvosti a rozumu, ktorý si uvedomuje, že treba hľadať rovnováhu medzi ochranou zdravia a ochranou hospodárstva. Toto je kľúčové, vidíme to predsa aj na sociálnych sieťach, kde táto diskusia beží. Je miestami aj veľmi dramatická, a teda – kde je tá rovnováha? Ide proste o povestné nasýtenie vlka tak, aby ovca ostala celá. A v tom sa mi zatiaľ javí najtriezvejší Sulík.

Ak sa vrátime ku kontrolám na hraniciach okresov. Matovič obvinil policajtov, že to pokašľali a nedodržali nariadenia vlády, policajný prezident zase argumentoval, že išli presne podľa nich. Aj minister Mikulec tlmočil deň predtým, že zastavovať budú všetky autá. Ako toto vnímate?

Zaznamenal som, že pán Mikulec vzal na seba, že došlo k nedorozumeniam medzi ním a predsedom vlády. Myslím si, že to takto bolo formulované. Vidím tam však diskrepancie medzi premiérom a zvyškom koalície. Zase sa vraciame k tomu kľúčovému bodu – predseda vlády je ako záverový kameň na katedrále, ktorý drží klenbu pohromade. On to teda tiež tak musí držať, inak sa to celé zosype. Nemôže vydávať protichodné vyjadrenia, lebo v tej chvíli je nedôveryhodný.

Polícia si podľa mňa doteraz počína veľmi profesionálne a precízne. Nezaznamenali sme nejaké chyby, ktoré by sa dali považovať za zlé počínanie.

Ešte dva-tri mesiace dozadu si asi nikto nevedel predstaviť, že Matovič bude premiér. Ako sa to stalo?

Myslím si, že v tých posledných mesiacoch zapracovala jeho aktivita, že vycestoval na Cyprus či do Francúzska. Že ľuďom hovoril, ako zničí korupciu a tým nerozhodným voličom to očividne stačilo. Všetky tie body zjavne pozbieral on a stal sa predsedom vlády. Otázne je, či to stačí na riadenie krajiny. To je téma, ktorá už nemusí byť v súzvuku s tým, ako vystupoval pred voľbami.

Čo príde po Matovičovi?

To sa nedá teraz povedať. Podobne ako sa udržalo HZDS s Mečiarom tri volebné obdobia, tak na tom bude zrejme aj Matovič.

Treba sa aj spýtať, čo by sa stalo, keby niekto odstavil Matoviča. Čo to spraví s jeho poslaneckým klubom, lebo ak ostane súdržný, tak ten zvyšok nemá väčšinu a musel by sa oprieť o kotlebovcov, o Smere ani nehovorím. A to si tu nikto nedovolí, takže sme odsúdení na veľmi dlhé znášanie vrtochov Igora Matoviča.

Alojz Hlina povedal, že Matovič chodil na konzultácie k Mečiarovi. Viete o tom niečo?

Zachytil som túto poznámku, ale sám o tom nič neviem. V minulosti sme zaznamenali aj počas vlády Mikuláša Dzurindu, že istý jeho koaličný partner sa bol radiť u Mečiara, ale to bolo ešte v čase, keď HZDS malo svojich poslancov v parlamente. Dnes je takáto situácia irelevantná, a ak skutočne za ním šiel, tak to neviem vyhodnotiť.

Ako by sme podľa Vás mali pristupovať k uvoľňovaniu opatrení?

Mám to šťastie, že nesedím v krízovom štábe a nemusím dávať na toto odpovede. Ten, kto tam je, by mal mať k dispozícii relevantné informácie. My môžeme vychádzať len z našich pocitov a je to postavené na pleciach predsedu vlády, ktorý si s tým musí poradiť. Musí hľadať tú rovnováhu, aby to nepoškodilo ekonomiku. Ona bude poškodená tak či tak, ale tá škoda musí byť čo najmenšia.

Ak si spomínam na vystúpenie Kažimíra, tak odhad prepadu HDP bol od 4,5 do 9,5 percent. Predpokladám, že ten odhad je reálny, a s týmto treba pracovať. Môj laický odhad je, že malé podniky ekonomiku nezachránia, o tom rozhodujú veľké spoločnosti, na ktoré sú naviazané subdodávateľské spoločnosti s množstvom zamestnancov. Tie sú chrbticou každej veľkej aj menšej ekonomiky. A my sme naviazaní na nemeckú ekonomiku prakticky vo všetkom.

Čo by však pomohlo, by bolo rozriediť tú atmosféru strachu. Lebo keď človek vidí, že všetko je zatvorené, tak potom ľudia samozrejme majú oveľa väčší strach a ten má silný psychologický dopad na spoločnosť.

Zdroj: denniks.sk