Škandál s eurofondmi skončil u policajtov
23.03.2018 13:36
Pri deľbe 600 miliónov eur minulý rok pochybilo najmä ministerstvo školstva a Výskumná agentúra, organizácia priamo podriadená rezortu. Rezort školstva sľubuje rýchlu nápravu. Kontrolóri posunuli zistenia na políciu.
NKÚ koncom minulého týždňa odhalil nedostatky v operačnom programe Výskum a inovácie. Najviac, celkovo sedemnásť, ich zistil vo Výskumnej agentúre, ktorá patrí pod gesciu ministerstva školstva. Tá mala na starosti hodnotenie projektov a prerozdeľovanie peňazí. „Agentúra napríklad umožnila podnikateľom, ktorí nemuseli mať dostatočnú spôsobilosť vykonávať kvalitné vedeckovýskumné aktivity, aby sa stali oprávnenými žiadateľmi,“ uvádza úrad, ktorému sa tiež nepozdáva fakt, že kritériá na hodnotenie projektov boli subjektívne. „Až 31 bodov mohol žiadateľ získať za otázky subjektívneho posúdenia z celkových možných 45 bodov,“ upozornil NKÚ.
Našiel tiež pochybenia pri výbere odborníkov, ktorí záujemcov hodnotili. Objavil aj taký prípad, keď technický inžinier posudzoval projekt v oblasti výskumu biomarkerov a Alzheimerovej choroby, ako aj projekt v oblasti výroby a spracovania kravského, ovčieho a kozieho mlieka. . „Takto zle nastavený proces umožnil jednému hodnotiteľovi bez preukázania odborných skúseností hodnotiť aj 16 projektov z troch oblastí špecializácie,“ píše úrad v hodnotiacej správe. Chyby mal podľa kontrolórov zachytiť už vnútorný kontrolný systém, ten je však, ako doplnili, nedostatočný. Zistenia už predložili polícii.
Cez operačný program Výskum a inovácie má ísť na podporu vedy viac ako 2,2 miliardy eur. Takmer polovicu získalo ministerstvo školstva, ktoré ich má do roku 2020 vyčerpať. Časť z nich, takmer 600 miliónov eur, vyčlenilo na dve výzvy. V prvej bolo 288 miliónov na podporu dlhodobého strategického výskumu a vývoja. Jej výsledky vlani v lete kritizovali univerzity aj Slovenská akadémia vied, pretože nik z nich v súťaži neuspel. Upozorňovali na podozrenia z nekompetentnosti hodnotiteľov či na fakt, že súperili s veľkými firmami.
Po odstúpení vtedajšieho ministra Petra Plavčana rezortná šéfka Martina Lubyová (nom. SNS) výzvu zrušila a prisľúbila, že po úprave pravidiel ju opätovne vypíše. Malo by sa tak stať tento mesiac.
Druhý, 301-miliónový balík si v rámci podpory priemyselných výskumno-vývojových centier mali minulý rok rozdeliť firmy. Z peňazí boli podporené aj pochybné spoločnosti, ktoré mali málo zamestnancov alebo sa nevenovali výskumu. Objaviť sa mal aj prípad korupcie. Po vypuknutí škandálu rezort výzvu pozastavil a preveruje ju. Kedy bude opätovne spustená, je zatiaľ otázne. Na škandál zareagovala aj Európska komisia, ktorá minulý rok dočasne pozastavila čerpanie eurofondov dokopy v štyroch eurofondových výzvach.
Ministerstvo školstva tvrdí, že na odstránení nedostatkov pracuje. Pripravilo nové hodnotiace a výberové kritériá, ktoré sú prísnejšie a detailnejšie ako tie pôvodné. „Bola tiež výrazne znížená miera subjektivity kritérií,“ spresnil tlačový odbor rezortu. Sprísnili sa tiež kritéria na výber hodnotiteľov. Jednou z podmienok sa stala napríklad minimálne desaťročná prax v odbore. Odborníkov rozdelili do menších skupín podľa špecializácie a ich žrebovanie k projektom bude prebiehať elektronicky. „Takto sa v budúcnosti nemôže stať, aby odborný hodnotiteľ hodnotil projekt mimo svojej oblasti,“ ubezpečuje tlačový odbor. O príspevok sa nebude môcť uchádzať akákoľvek firma. Podmienkou bude jej minimálne trojročná existencia.
Predchádzaniu chýb pri čerpaní eurofondov majú podľa ministerstva pomôcť aj zahraniční odborníci, zverejňovanie hodnotiacich hárkov či diskusie s odbornou verejnosťou. „Keďže nám Európska komisia schválila tieto kroky, ministerstvo začne so zverejňovaním nových výziev už v marci,“ tvrdí rezort. Netýka sa to však výzvy na podporu priemyselných výskumno-vývojových centier, pretože ministerská kontrola nie je pre rozsiahly objem dokumentácie dokončená. Úspešní žiadatelia tak stále zostávajú bez peňazí na svoje projekty. Či na základe zistení NKÚ vyvodí ministerstvo aj personálne dôsledky, tlačový odbor nespresnil.
„Zistenia NKÚ naznačujú, že naše pochybnosti o korektnom priebehu čerpania eurofondov boli oprávnené," reagoval Karol Mičieta, rektor Univerzity Komenského v Bratislave. Po vypísaní novej výzvy na podporu dlhodobého výskumu a vývoja sa plánujú so svojím projektom opäť zapojiť. O peniaze sa bude uchádzať aj Slovenská technická univerzita v Bratislave (STU). „Avšak pripravovať samotné projekty môžeme až vtedy, keď bude zverejnená výzva. Až tam je totiž presne špecifikované, aké výdavky sa budú uhrádzať. Z doterajších skúseností vieme, že od vyhlásenia výzvy po samotné podpisovanie zmlúv s úspešnými uchádzačmi uplynie ešte ďalších trištvrte roka, čo nás dosť znepokojuje,“ poznamenal rektor STU Robert Redhammer.
Firmy podčiarkli, že dlhá doba neistoty je pre nich problém. „Už sme začali s verejnými obstarávaniami a z vlastných zdrojov sme do projektu investovali takmer stotisíc eur,“ priblížil majiteľ jednej z úspešných spoločností v rámci výzvy na podporu priemyselných parkov zo západného Slovenska. Obáva sa najmä odchodu akademikov z projektov. „Títo ľudia sa budú snažiť o ďalšie príležitosti, pretože potrebujú vykazovať činnosť a chcú riešiť svoje témy a špecializácie. Naša práca časom navyše stráca na hodnote. Stráca sa aktuálnosť myšlienok a ich následná transformácia do praxe,“ vymenoval negatíva dlhej kontroly majiteľ, ktorý si neželal byť menovaný.
Zdroj: pravda.sk
