Skupina špičkových slovenských vedcov vyzvala vedenie krajiny zdržať sa dramatických vyhlásení a lepšiu krízovú komunikáciu
08.04.2020
Slovenskí vedci vyzývajú vedenie krajiny na lepšiu krízovú komunikáciu. Zároveň poukazujú na potrebu pripraviť konkrétne plány na ďalšie mesiace. Vyplýva to z ich vyhlásenia, pod ktorým sú podpísaní neuroimunológ Michal Novák, fyzik Jozef Masarik, chemik Ľubor Fišera, neurochirurg Juraj Šteňo, materiálový vedec František Simančík a bývalý minister školstva Juraj Draxler.
Skupina špičkových slovenských vedcov apeluje na vládu, aby sa zdržala dramatických vyhlásení a predstavila víziu budúcnosti po prekonaní krízy:
Slovensko stojí pred bezprecedentnou výzvou prekonať niekoľko nasledujúcich mesiacov tak, aby naša spoločnosť prežila s čo najmenšími stratami na zdraví a životoch a aby sme si ako krajina zachovali čo najväčšiu funkčnosť.
Naše profesionálne pôsobenie sa viaže k postupom, ktoré sú analytické a opierajú sa o prácu s faktami a o ich trpezlivé triedenie. Chceli by sme v tieto vážne dni vystúpiť s apelom, ktorý odráža práve tieto princípy.
Dovoľujeme si vyzvať spoločnosť, ale aj vedenie krajiny na pokojný a racionálny prístup ku kríze a k hľadaniu cesty vpred. V tejto súvislosti by sme si dovolili odporúčať nasledovné:
– Čo najmenej dramatických vyhlásení, zvlášť ak sa nezakladajú na premyslenom pláne a na odborných stanoviskách. Podobne je veľmi dôležité, aby sa predovšetkým čelní predstavitelia krajiny vedeli vyvarovať vysielania rozporuplných alebo protirečivých posolstiev.
– Utlmiť stranícke politické boje tam, kde je to v tejto chvíli málo žiaduce, vrátane najvyššej politickej úrovne. Vítame, že orgány činné v trestnom konaní sú aj v tomto období aktívne.
Ako občania plne podporujeme aj to, aby si nová vláda spravila audit v činnosti úradov a v ich ľudských kapacitách. Komunikáciu týkajúcu sa chýb či postihov však treba nechať najmä na kompetentné orgány.
– Dovoľujeme si apelovať aj na to, aby sa v komunikácii s verejnosťou dávalo najavo, že rôzne štátne orgány fungujú a majú svoju dôležitú úlohu, aj komunikačnú. Typickým príkladom je každodenné zverejňovanie informácií o počte nakazených. Nemala by to byť politická informácia, prvoradú úlohu by mal hrať príslušný orgán, buď úrad verejného zdravotníctva, alebo ministerstvo.
Zároveň, po druhé, považujeme za veľmi dôležité, aby sme si ako spoločnosť vytvorili plány, ako prekonať nasledujúce mesiace útlmu sociálnych aj ekonomických aktivít. Okrem organizácie zdravotníctva, sociálnych služieb, školstva, zásobovania a iných oblastí bude treba riešiť napríklad aj problém zamestnanosti.
Bez ohľadu na to, ako sa podarí zachovať kúpyschopnosť obyvateľstva balíčkami ekonomických opatrení, je zjavné, že veľká časť obyvateľov bude po určité obdobie bez svojej bežnej, zmysluplnej práce.
Apelujeme na vytvorenie postupov na to, ako ľuďom umožniť ostať pracovne činnými v rámci svojich profesií alebo vytvorením dočasných vládnych programov.
A po tretie, vyzývame nielen vládu, ale aj iné subjekty participujúce na verejnom živote, aby v nasledujúcich týždňoch pomohli vytvoriť základy vízie, v akej spoločnosti chceme žiť po prekonaní krízy.
Nehovoríme o zostavovaní veľkolepých obrazov budúcnosti, náš apel je oveľa priamejší a praktickejší. Jasnú víziu potrebujeme napríklad preto, aby ľudia vedeli, že sa oplatí na Slovensku ostať pracovať. Pri uvoľnení pohybu, ale pokračujúcom hospodárskom utlmení môže napríklad dôjsť k exodu niektorých profesií do krajín, ktoré budú mať stabilný výhľad a dané profesie budú potrebovať a budú si ich vedieť zaplatiť.
Ale v konečnom dôsledku potrebujeme plán aj pre fázu návratu do hospodárskej konjunktúry, ktorá, veríme, príde tiež. Pripomíname, že predošlé hospodárske oživenia, či už išlo o rast vyvolaný očakávaním vstupu do Európskej únie, alebo o rast po prekonaní finančnej krízy pred viac ako desiatimi rokmi, sme naplno nevyužili.
Oživenia viedli napríklad k rozmachu stavebnej aktivity, často živelného charakteru, či rastu menej inovatívnych častí hospodárstva, na druhej strane pri nedostatku strategického riadenia sa primerane nezlepšovali verejné služby, zvlášť zdravotníctvo alebo doprava.
Podobne sa málo pokročilo v budovaní dlhodobých základov našej spoločnosti, najmä prostredníctvom rázneho rozvoja vedy a vzdelávania.
Aj preto podporujeme vytváranie konkrétnych strategických plánov na to, kam sa chceme ako spoločnosť dostať a aké kroky pre to musíme podniknúť.
Dr. h. c. prof. MVDr. Michal Novák, DrSc.
Prof. RNDr. Jozef Masarik, DrSc.
Prof. Ing. Ľubor Fišera, DrSc.
Prof. MUDr. Juraj Šteňo, DrSc.
Ing. František Simančík, PhD.
Juraj Draxler, MA
Zdroj: dennikn.sk
