Sloboda prejavu v Nemecku: Hovor mainstreamovo alebo mlč
04.11.2019 14:14
Nemecká spoločnosť čoraz viac netoleruje nesúhlasné názory. Podľahne nebezpečnému jednotnému mysleniu, ktoré podkopáva demokraciu, píše Christoph Hasselbach v komentári uverejnenom na serveri DW.
Francúzsky osvietenský mysliteľ Voltaire kedysi povedal, že „nesúhlasím s tým, čo hovoríte, ale do smrti budem obhajovať vaše právo to povedať.“
Tí, ktorí nedávno prerušili prednášku zakladateľa pravicovej populistickej alternatívy pre Nemecko (AfD) Bernda Luckeho na univerzite v Hamburgu, by tomu mali venovať pozornosť. Táto Voltairova veta sa týka samotného srdca demokracie, konkrétne zásady slobody prejavu. A v dnešnom Nemecku je tento princíp vo väčšom nebezpečenstve, ako si niektorí myslia.
Je pravda, že nikto nebude stáť za mrežami na vyjadrenie názorov v rozpore s politickým prúdom. Formálne sa každému v Nemecku udeľuje sloboda prejavu. V skutočnosti sa však osoba, ktorá nebude mať väčšinový názor, rýchlo ocitne mimo bežnej spoločnosti.
Na nemeckých univerzitách je ohrozená sloboda prejavu
Prípad Bernda Luckeho je mimoriadne extrémny. Demonštranti napokon nesúhlasia s obsahom vyjadreným v jeho prednáškach o ekonómii, ktoré museli byť odložené dvakrát a môžu sa konať iba pod policajnou ochranou. V tejto súvislosti nie celkom sedí, že hoci Lucke pomohol založiť AfD , v roku 2015 opustil stranu práve preto, že zistil, že sa posunula príliš ďaleko doprava. Podľa názoru študentov by sa Luckemu malo jednoducho zakázať hovoriť na verejnosti - o akejkoľvek téme.
Bývalý nemecký minister vnútra Thomas de Maizière z Kresťansko-demokratickej únie (CDU) nedávno zažil niečo podobné. Plánoval zorganizovať prednášku na univerzite v Göttingene, ale musel túto udalosť odvolať kvôli protestom ľavicových skupín.
Čo to prichádza do Nemecka za móda, keď už ani na univerzite nemôžeme praktizovať slobodu prejavu?
Rozsah názorov považovaných v Nemecku za všeobecne akceptovateľný sa zmenšuje. Podľa viacerých prieskumov väčšina respondentov tvrdí, že majú pocit, že musia strážiť, čo povedia, pokiaľ ide o určité subjekty. Inak sa domnievajú, že ich kariéra by mohla byť ovplyvnená a kolegovia, priatelia a susedia sa im môžu obrátiť chrbtom.
Respondenti uviedli, že sa to týkalo najmä otázky prisťahovalectva. Každý, kto je dokonca vágne kritický k tomu, že migrantov zachráňujú na mori, je okamžite označený za neľudské monštrum. Je to napriek tomu, že každý vie, že lode migrantov sú úmyselne vyrobené zle, aby si vyžadovali záchranné misie. A to je súčasťou väčšieho, dobre organizovaného obchodovania s ľuďmi z Afriky do Európy.
Dokonca aj nemecký minister vnútra Horst Seehofer z kresťanskej sociálnej únie (CSU) klesol v súlade s politickým prúdom - vzhľadom na to, že Seehofer bol v rámci aliancie CDU / CSU vždy pravicový povstalec, je to celkom zvrat.
Cenzurujeme sami seba
Pokiaľ ide o zmenu podnebia, existujú podobné nepísané, ale všadeprítomné obmedzenia. Každý, kto toľko naráža na sociálny rozmer radikálnej zmeny nášho životného štýlu v boji proti klimatickým zmenám, sa považuje za nečestného, ktorý krízu neguje. A akákoľvek verejná osobnosť, ktorá sa odváža otvorene priznať, že je mäsožravcom, oddávajúc sa cestovaniu na veľké vzdialenosti alebo jazdí na SUV, okamžite stráca všetku úctu.
Je to skutočne paradoxné. Radikálni aktivisti v oblasti klímy, ako napríklad Roger Hallam z hnutia Extintion Rebellion a kapitánka záchrannej lode Sea-Watch 3, Carola Rackete, verejne spochybnili zásluhy demokracie - a nik ich.
Aj keď neexistuje výslovný zoznam tabu názorov, skoro každý cíti, že existujú veci, ktoré môžeme a nemusíme povedať na verejnosti. Väčšina ľudí sa preto drží toho, čo súčasná spoločnosť považuje za prijateľné. Je to však autocenzúra. A demokracia zásadne závisí od debaty a množstva názorov.
Ak sú ľudia príliš vystrašení na to, aby vyjadrovali nesúhlasné názory, spoločnosť sa stane letargickou - a okradne sa o jedno z najdôležitejších demokratických práv, ktoré poznáme: Slobodu vyjadrovať nepopulárne názory.
Zdroj: konzervativnyweb.sk / dw.com
