Slovensko očami cudzinca (komentár & video)
01.07.2016 10:00
Toto je nielen “moje life story”, ale aj pravdepodobný príbeh ďaľších miliónov Slovákov, ktorí sa už na to, čo sa deje s našimi životmi, nemôžu prizerať. Je jedno, či žijete doma, alebo ako ja, v zahraničí.
K napísaniu ma po dlhej odmlke vyprovokovala neúnosná situácia na Slovensku, ktorá sa dá prirovnať iba ak k horúcemu kotlu s bublajúcou vriacou vodou, prelievajúcou sa cez okraje. Už toho bolo dávno dosť a nechápem, ako sa Slováci doma, opakovane podvedení a naivne znova-zmanipulovaní môžu na také čosi ešte prizerať. Možno práve preto žijem vyše 16 rokov mimo SR. Žijem v skutočnom socializme, ktorý sa stará o občana a nie o konto politického šmejda. Tento socializmus sme mohli mať aj doma na Slovensku, ale to by musela obývať náš domov majoritná vačšina uvedomelých občanov. Pre tých, ktorí do nej nepatria poviem len toľko: “Cítim tú frustráciu s vami”.
Nebudem tu písať o chybách systému a štátu, pretože systém a štát tvoria samotní ľudia, čiže my sme jeho tvorcami, ako aj súčasťou. Nebudem obvinovať ani tých, čo to už úplne vzdali pri lacnom pive v lokálnej krčme. Mrzí ma však, že ľudia sú naozaj tak nepoučiteľní a opakovane sa chytajú do tej istej pasce, akurát s iným obalom, lesklejšou farbou a vynoveným marketingom. Možno práve preto, že si beznádejne myslia, že existujú iba dve farby: čierna a biela. Možno práve preto, že sa nechali vtiahnuť do prednastavenej hry, neuvedomujúc si iné možnosti a vlastnú silu. Žijú mylne v domnení, že vlastne nemajú na výber. Chápem ale ich pocity beznádeje, ktoré s nimi spoločne prežívame aj tu, v zahraničí.
Je mi ľúto, že za lepším životom k nám do zahraničia uteká z rodnej krajiny viac a viac mladých mozgov. Bolo tomu tak pred takzvanou Nežnou Revolúciou, zorganizovanou grázlami z ŠTB, ako aj izraelsko-americkými neziskovkami podporujúcimi destabilizáciu, využívajúc Havlových slniečkárov, spolu s miliónov podvedených ľuďí. Bolo tomu tak za Mečiarovej psychopatickej diktatúry, Dzurindovom podvode so sľúbenou zmenou systému, ako aj zlepencovej diktatúre riadenej bačom a iluzionistom Ficom, ktorý momentálne skúša maximálnu trpezlivosť obyvateľstva a hranice tolerancie u svojich voličov. Dovolili sme iným, aby nám vybrali život za nás. Zradili sme samých seba. A štát bol zatiaľ unesení hŕstkou politikov, ktorí rozhodujú o životoch 5 milióna ľudí. Hovorím tomu “Únos Štátu”.
Volám sa Patrick Linhart. Som bývalý “profesionálny vojak” bývalej boja-schopnej armády. Funkčnosť armády bola zlikvidovaná NATO-m (Nacionálno- Americkou Teroristickou Organizáciou). Tých pár stovák ženistov, čo stavia v bahne pre americkú techniku mosty, už nepovažujem za obrannú zložku štátu. Som teda rád, že po skoro 9tich rokoch vo vojenskej uniforme sa mi podarilo utiecť z prostredia, kde sa armáda aj Slovensko rútili do pasce nového, globálne korupčného systému.
Po Mečiarovej diktatúre bezmorálnych psychopatov bez chrbticovej kosti, ktorí zastávali ich funkcie iba vďaka ich maximálnej loajalite voči vodcovi, ako je tomu aj dnes, prišiel podvod menom Dzurinda. Ten u nás v tom čase zhasil posledné svetlo demokrackej nádeje. Boli sme sklamaní všetkými skorumpovanými politikmi, kašľajúcimi na potreby svojho naivného voliča. Znovavzkriesenie nastalo po uverejnení kauzy Gorila, ktorej som bol spoluorganizátorom hlavne v zahraničí. Všetci dobre vieme, že Gorila je iba malou ukážkou toho, ako to na Slovensku funguje. Dodnes sme sa nedočkali na rázne vyriešenie tejto kauzy zodpovedným ministrom vnútra, vyhovárajúcim sa na prekážky kladenými finančnou skupinou Penta. Trestanie korupcie našim justičným plne funkčným systémom, riadeným Ficovým dlhoročným kamarátom, nie je tiež veľmi v trende.
Tesne pred voľbami som letel na 24 hodín do Bratislavy nahrať rozhovory “Bez Cenzúry”. Keď som sa vrátil späť do Írska, mal som chuť vymazať Slovensko zo svojej pamäte. Po vypočutí politikov o tom, čo sa deje s tým, že poskytnuté informácie nemôžem zverejniť, pretože sa obávajú stíhania a prenasledovania systémom, v ktorom pracujú, mi prišlo nevoľno.
Keď sa vraciam na dovolenku domov, cítim sa čoraz viac ako cudzinec. Prestávam rozumieť negatívnej mentalite Slovákov a prestávam chápať hlavne generáciu svojích rovesníkov. Akoby boli z iného sveta. Každopádne, už pri vstupe do Bratislavskej vlakovej stanice prichádza prebudenie do reality. Toto trpké vytriezvenie, pri ktorom sa cítim, akoby som bol transferovaný časovou bránou späť do komunizmu. Nič sa nezmenilo, všetko tam vyzerá rovnako, iba viac opotrebovane, zničene a zarastené trávou.
Uvedomujem si, že sa už pozerám na Slovensko očami cudzinca.
Mám síce pocit, že sa čoraz viac obyvateľstva prebúdza z vyše štvrťstoročnej kómy. Bohužiaľ, to percento je také malé, že cieľová skupina politickej garnitúry, ktorými sú dôchodcovia, nadrogovaní vynálezmi konvečnej medicíny, je bohužiaľ stále väčšina. Do vláčikových manipulácií volieb, falošných prieskumoch vyrobených na zakázku za milióny eur z vrecka daňového poplatníka, vynaloženými na jeho vlastné oklamanie, či kupovania rómskych hlasov, radšej ani nebudem zachádzať. To by obsahovo vznikol nie iba článok, ale hotová kniha. Ľutujem mladých ľudí, veď čo prinesie štátu napríklad 25-ročný mladý človek, ktorý celý svoj život vidí len kradnutie a zlo? Aké môže mať vybudované základné hodnoty, nadobudnuté v takomto štáte?
Každopádne, v momentálnej situácii, po odhalení korupčných praktík človeka, ktorý zastáva post práve pre ich odhaľovanie (a teraz ide vyšetrovať sám seba), chcem našim doma I v zahraniči povedať iba jedno: “Prosím vás, myslím, že už naozaj stačilo. Nič sa nezmení pokiaľ nebudú politici odvolateľní priamo voličmi.
Nič sa nezmení pokiaľ nebude stíhaný páchateľ trestného činu, namiesto toho, kto na tento trestný čin poukázal a pokiaľ nebudú títo šmejdi uväznení funkčným súdnictvom, ktorí má pôvodne slúžiť ľudu a nie majetkovým záujmom spomínanej golierovej mafie. Iba zavedením takéhoto systému bude mať podvedený volič možnosť okamžite zasiahnuť a odvolať napríklad skorumpovaného úradníka, alebo aj trebárs samotného premiéra. Iba tak podvedený volič nemusí čakať štyri roky na zmenu. Nikto už predsa nechce odvádzať dane priamo z výplaty cez biele kone na účty tých skorumpovaných.
Patrick Linhart
