Slovensko plánuje nákup vojenských radarov za 155 miliónov eur

15.08.2018 14:21
Pellegriniho vláda v júli tohto roku schválila nákup amerických stíhačiek za 2,5 miliardy eur.

Slovensko v súvislosti s chystaným nákupom radarov pre armádu oslovilo 12 krajín vrátane Českej republiky. Bratislava chce o zákazke v predpokladanej hodnote 155 miliónov eur rokovať s vládami vybraných štátov, ktoré majú kapacity na dodanie radarov.

ČTK o tom v stredu informovala hovorkyňa Ministerstva obrany SR Danka Capáková. Výrobou radarov na Slovensku sa zaoberá holding Czechoslovak Group.

Slovensko plánuje do roku 2025 kúpiť 17 vojenských radarov rôzneho dosahu. Nahradia súčasnú techniku, ktorá nie je kompatibilná so systémami NATO, ktorého členom je aj Slovensko.

Podľa skorších informácií až 13 z 15 slovenských radarov je už po stanovenej dobe technickej životnosti a ich použiteľnosť je problematická vzhľadom na kritickú nedostupnosť náhradných dielov a servisnej podpory.

Slovenské ministerstvo obrany požiadalo o predloženie ponuky na dodávku radarov okrem ČR tiež napríklad Spojené štáty, Francúzsko, Nemecko, Britániu, Izrael, Poľsko či Turecko. Ďalšie členské krajiny NATO plánuje o zákazke informovať v septembri. 

Bývalá slovenská vláda v roku 2015 vypísala tender na dodávku štyroch radarov stredného dosahu v predpokladanej hodnote do 72 miliónov eur. Tento rok v apríli Ministerstvo obrany SR túto súťaž zrušilo s odôvodnením, že sa záujemcovi nepodarilo uzavrieť zmluvy ohľadne ochrany utajovaných údajov.

Nákup radarov je súčasťou projektu rozsiahlej modernizácie slovenskej armády. Slovenská vláda v júli schválila nákup 14 kusov najmodernejšej verzie amerických stíhačiek F-16. Predtým krajina nakúpila viacúčelové vrtuľníky a dopravné lietadlá, chystá sa obstarať tiež napríklad obrnené bojové vozidlá.

Zdroj: ČTK

Zdielať článok na:  
Telegram


Ďalšie články:

Ceny ropy pokračujú v raste. Ropný koncern Saudi Aramco pokračuje v znižovaní dodávok ropy do Ázie. Plyn opäť výrazne zdražel, cena elektriny atakuje minuloročné maximá. „Energetická kríza spôsobená vojnou na Blízkom východe je vážnou hrozbou pre svetovú ekonomiky a žiadna krajina sa jej dôsledkom nevyhne,“ vyhlásil šéf Medzinárodnej agentúry pre energiu Fatih Birol. „Ceny potravín sa viažu na vývoj cien palív, ak budú stáť napríklad 3 eurá za liter, okamžite sa to prejaví aj na cenách potravín,“ varuje premiér Robert Fico. „Vojna v Iráne prináša jednoznačné riziko vyššej inflácie a pomalšieho ekonomického rastu,“ uviedol guvernér NBS Peter Kažimír