Slovensko sa dostalo do prestížneho klubu dlhových narkomanov. Muselo si zaplatiť
25.03.2015
TERAZ.sk, portál prevádzkovaný TASR, vydal 17.3.2015 správu Slovensko si požičalo 126 miliónov eur na dva roky. Takmer bez úroku. Správa bola prebraná z Hospodárskych novín. Poďme si rozobrať čo v nej odznelo, a hlavne čo v nej neodznelo:
Slovensko si požičalo 126 miliónov eur na dva roky. Takmer bez úroku, TASR, 17. marca 2015 9:47
Slovensko sa tak dostalo do prestížneho klubu, v ktorom sú krajiny ako Nemecko, Holandsko či Fínsko.
Prvýkrát v histórii podľa denníka Hospodárske noviny považujú investori Slovensko za takú bezpečnú krajinu, že sú ochotní strácať na tom, že jej požičajú peniaze.
Prečo si musíme neustále požičiavať? Kedy sme si začali požičiavať? Bolo to tak odjakživa? Nezamýšľajme sa. Jednoducho sa tešme a radujme, opäť nám požičajú.
Včera si Slovensko požičalo 126 miliónov eur na dva roky s takmer nulovým úrokom. Ten dosiahol v priemere 0,015 percenta. Niektorí investori dokonca nakúpili dlhopisy so záporným výnosom, čo znamená, že na nich viac prerobili ako zarobili.
Je už pravidlom, že z podobných správ sa nikdy nedozvieme komu sme dlžný. Žiadne také, že "požičali sme si na [nejakých] finančných trhoch" či požičali nám "niektorí investori". Peniaze krajinám vždy dávajú konkrétne firmy. Výplata pôžičky spolu s úrokmi ide na konkrétny účet. HN alebo TASR, kto nám požičal?
V rámci informačného embarga nepíšu nielenže komu dlžíme, ale ani na čo si požičiavame. 126 miliónov eur je suma, na ktorú by priemerný Slovák musel robiť zhruba 16 000 rokov. Pre krajinu veľkosti Slovenska je to ale nič. Naplánovaný peňažný nedostatok štátneho rozpočtu (ŠR) na rok 2015 je 3 mld. eur (presne 2 983 636 637 eur). Požičaná suma 126 000 000 eur, o ktorej nás TASR a HN "informujú", predstavuje z schodku ŠR iba 4,2% a vystačí na asi 15 dní. Na čo si úradníci požičali ostáva záhadou.
"Slovensko tak potvrdilo, že je pre investorov bezpečnou destináciou," povedal šéf Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity Daniel Bytčánek. Slovensko sa tak dostalo do prestížneho klubu, v ktorom sú krajiny ako Nemecko, Holandsko či Fínsko, informuje denník na prvej strane v príspevku s názvom "Štát si požičal vyše sto miliónov eur. Zadarmo".
To, že Slovensko je pre medzinárodných bankárov bezpečnou "destináciou", a teda že svoju koloniálnu daň poctivo odvádzame (takto je treba čítať 2 odsek 1 paragrafu zákona 385 z roku 2014), je len polopravda.
Keď zadĺženie krajiny presiahne 60% HDP každý správny "dlhový architekt" vie, že úrok treba znížiť (dlh refinancovať), inač nastane problém s "obsluhou dlhu". Dlh sa stane nesplatiteľný, a urýchli sa zlyhanie (kríza), ktoré je do systému "peniaze ako dlh" zakomponované.
Aby si to široká verejnosť bez "economického vzdelania" mohla predstaviť, je to ako keď tlačíte do stále sa zväčšujúceho kopca stále sa zväčšujúci kameň.
Radostné, oslavné ladenie správy je skutočná zvláštnosť. Ako je možné zadlžovanie takto podať? Odpoveď sa asi nachádza "za televízorom". Stačí si zapnúť akúkoľvek súkromnú TV vysielajúcu v slovenčine, a za 60 minút je toto médium schopné na vás vyvaliť niekoľko reklám na spotrebný úver, hypotéku, sporenie a ďalšie produkty úžery rôznej úrovne. 24 hodín denne, 365 dní do roka, rok čo rok.
Prostredníctvom neurolinkvistického programovania (programovanie cez pojmy, zmena významov slov) spôsobili, že časť národa prijíma pôžičku ako niečo, z čoho sa je možné radovať. Požičali sme si za rekordne nízke úroky. Zadarmo. Hurá! Dôvod na oslavu!
Ako sa v Československu kreslili peniaze pred rokom 1989?
Tu niekde by sme v hodnotení TASR správy mohli prestať, ale v januári 2015 vyšla zaujímavá kniha. Volá sa "Víťazstvo demokracie po 25 rokoch". Autor Karol Ondriaš v 3. kapitole s názvom "Kvalita života a kolonizácia Slovenska" komentuje aj zadĺženie Slovenska:
Našu kolonizáciu dokumentuje aj splácanie totálneho dlhu Slovenska v zahraničnej mene (Total Debt Service), ako ju dokumentujú správy OSN „Human Development Reports“. Podľa správ z rokov 2000 – 2004 splácanie totálneho dlhu Slovenska v zahraničnej mene (Total Debt Service = peniaze zaplatené v cudzej mene) v bežných cenách SKK ročne, bolo nasledujúce:
- 1998 = 79 mld Sk, týždenne sme splácali 1,5 mld Sk.
- 1999 = 73 mld Sk, týždenne sme splácali 1,4 mld Sk.
- 2000 = 126 mld Sk, týždenne sme splácali 2,4 mld Sk.
- 2001 = 129 mld Sk, týždenne sme splácali 2,5 mld Sk.
- 2002 = 157 mld Sk, týždenne sme splácali 3,0 mld Sk.
Spolu len za týchto päť rokov Slovensko zaplatilo totálny dlhový servis v cudzej mene v hodnote 564 mld Sk. Táto suma je rovnaká alebo až vyššia ako hodnota sprivatizovaného majetku na Slovensku po roku 1989. Z toho vyplýva, že všetky podniky, banky, poisťovne, bary, reštaurácie a hotely, ktoré sa privatizovali do zahraničia, naše ponovembrové vlády odovzdali zahraničiu zadarmo a ešte k nim ako šľahačku máme doplatiť 20,7 mld. USD, čo je výška nášho zahraničného dlhu v októbri 2004. V rámci demokratickej kolonizácie stali sme sa permanentnými platcami dlhov a úrokov, možno aj na dlhé roky, podobne ako ďalších 120 krajín sveta.
Paradoxne, počas tohto 5-ročného splácania celkového dlhu v cudzej mene v hodnote 564 mld Sk náš zahraničný dlh neklesol, ale stúpol z 9,9 mld USD, ktorý sme mali v roku 1997, na 18,7 mld USD, ktorý sme mali koncom júna 2004.
Obrázok z Ondriašovej knihy (str. 79) ukazuje vývoj zahraničného dlhu Slovenska v období 1985 - 1989 (červené) a 1990 - 2015 (modré). Hrubá výška dlhu je udávaná v miliardách USD.
Slovensko sa dostalo do prestížneho klubu dlhových narkomanov. Muselo si zaplatiť. Prečo bol zahraničný dlh Československa pred rokom 1989 tak nízky a prakticky nerástol? Ako vyzeral vtedajší finančný systém? Aký bol mechanizmus kreslenia peňazí na našom území pred rokom 1989?
