„Špeciálna vojenská operácia na Ukrajine je vojnou civilizácií,“ tvrdí Alexander Dugin a vysvetľuje prečo
13.10.2026 13:00
Už teraz je jasné, že túto vojnu nevyhráme len tak, ak zostane iba Špeciálnou vojenskou operáciou. Trvá to už štyri roky. ŠVO je vojnou so Západom. Nedarí sa ju vyhrať preto, lebo sme si mysleli, že jej formát a rozsah budú lokálne. Z technického hľadiska sme ju nazvali špeciálnou vojenskou operáciou – teda technickou, krátkodobou záležitosťou. Už sa však zmenila na vojnu civilizácií, stret civilizácií, na vzbúrenie suverénneho pólu – Ruska, suverénneho, slobodného Ruska – proti globálnej hegemónii. Túto vojnu nevyhráme technicky; musíme poraziť Západ. A len čo porazíme Západ, ukrajinská otázka sa vyrieši automaticky.
Už teraz je jasné: nebojujeme proti nacistickému režimu v Kyjeve. Ten by na scéne vôbec nebol, keby ho Západ nevytvoril, nevyzbrojil, nepriviedol k moci, nepodporoval, ekonomicky a vojensky neživil a keby Amerika každý deň neposkytovala plnú spravodajskú podporu pre všetky kroky tohto režimu. Predstavte si, že by sa odstránil hoci len jeden z tých najzásadnejších faktorov – podpora Západu. Naše vojská by už vtedy boli v Kyjeve. My však bojujeme so Západom.
Pod touto maskou sa odhalil ukrajinský nacionalizmus, ktorý nie je v žiadnom prípade nevinný. Ukrajinský nacizmus je v istom zmysle iba vývesným štítom. Samozrejme, že existuje a je to strašná vec, ale niekto ho vytvoril; nedozrel sám od seba. Niekto ho sponzoroval, niekto ho naprogramoval, niekto ho navrhol, niekto ho zrealizoval. A tento Západ – tento humánny, kolektívny Západ, ktorý už dávno nie je humánny, tento kolektívny Západ, do ktorého sme sa chceli takpovediac vrútiť – prijal Ukrajinu medzi seba rýchlejšie ako nás. A my sme chceli, aby Ukrajina nasledovala nás a všetci ostatní po nej.
Ruské vedenie si stanovilo nesprávny strategický cieľ. Putin situáciu zachránil, ale za akú cenu a za akých podmienok. Rútili sme sa do priepasti; on sa zachytil tenkého korienka na strmej skale a teraz sa z nej štvornožky škriabeme von. Vo všeobecnosti nás však západniari – tí, ktorí sa nechú hýbať, ktorí považujú ŠVO len za nedorozumenie, za dočasnú chybu – ťahajú do tej priepasti. Možno by sme ich mali striasť. Niekedy sa človek jednoducho potrebuje zbaviť balastu. Náš dnešný balast – to, čo nám bráni vyhrať vojnu a Rusku skutočne vzlietnuť – sú ilúzie o globálnom Západe. Pretože veľmi veľa predstaviteľov našich vládnucich kruhov, elít, biznis elít a politických elít sa stále považuje za ľudí Západu a verí, že tento stret civilizácií je len svojvoľným rozhodnutím jedného muža, Putina. Nie historickým imperatívom. Hlboko sa mýlia, no táto takzvaná šiesta kolóna nás sťahuje do priepasti.
Potrebujeme, povedal by som, svetonázorovú a ideologickú revolúciu v samotnom Rusku. Vyhrať túto vojnu v stave, v akom sa naša spoločnosť momentálne nachádza, je vysoko problematické. Takáto vojna sa nevyhrá sama od seba, preto musíme byť aktívni. Na medzinárodnej scéne sme o tom už hovorili: multipolaritu musíme presadzovať v útočnom, nie v obrannom režime. Musíme konať proaktívne, nie reaktívne; neodpovedať, ale útočiť. Musíme vyhlasovať vlastné projekty a realizovať ich.
A zároveň, samozrejme, potrebujeme aktívnu reformu našej spoločnosti. V stave, v akom sa naša spoločnosť momentálne nachádza, sa vojna vyhrať nedá. Bodka. Nie je to o tom, že by sme mali smolu alebo že sme na niečo narazili. Je nemožné vyhrať. Ak chceme vyhrať, musíme sa zmeniť. Musíme poraziť západniactvo sami v sebe. Ak ho neporazíme – a my sme uviazli, urobíme nejaký krok späť, niečo zmeníme, urobíme jedno personálne vymenovanie a potom to kvôli obrovskej sile zotrvačného pohybu opäť vyšumí a všetko sa vráti do starých koľají – a to všetko vo vojnovej situácii. Predstavte si situáciu: ak by v sovietskom vedení v roku 1941 bol každý druhý človek tajným stúpencom nacistickej ideológie. Ako by sme bojovali? Určite nie tak, ako sme bojovali. A to aj vtedy chytali rôznych sabotérov.
Som pevne presvedčený, že vlasovci (vojenská formácia zložená prevažne z ruských sovietskych zajatcov a emigrantov, ktorá počas druhej svetovej vojny bojovala na strane nacistického Nemecka proti Sovietskemu zväzu) sa v podstate objavili až v momente, keď padli do zajatia. Niektoré veľmi izolované skupiny bielogvardejcov, ako napríklad generál Krasnov, ktorý prešiel na Hitlerovu stranu, žili na Západe už od občianskej vojny. V sovietskom vedení však neexistovali žiadni ideologickí stúpenci nacizmu. Možno sa tam našlo zopár špiónov, pravdepodobne na veľmi nízkej úrovni, no po prvé o nich nevieme a po druhé nešlo o ideologických prívržencov.
Dnes vedieme vojnu so Západom, zatiaľ čo u nás doma je každý druhý človek liberálny globalista a západniar – čo je dedičstvo z predchádzajúcich, chybných fáz našich nedávnych ruských dejín. To predstavuje vážny problém. Navonok sa pritom tvária, akoby neexistovali. Keď sa ich opýtate, či podporujú ŠVO (špeciálnu vojenskú operáciu), odpovedia: ‚Samozrejme, sme za ŠVO, za Putina, za Jednotné Rusko, za našu voľbu a suverenitu – všetko je v najlepšom poriadku.‘ Stačí sa však otočiť a ako sa títo ľudia správajú, čo robia? Správajú sa presne tak ako vždy, ako predtým.
V ich osobnom živote, správaní ani v postoji k štátu či k národu sa nič nezmenilo. Všetko zostalo po starom a každý len dúfa, že to úspešne prečká v úzadí. Takto to však ďalej nepôjde.
Celý prepis rozhovoru v angličtine si môžete prečítať TU.
Zdroj: multipolarpress.com / InfoVojna
