Spisovateľka Gabriela Rothmayerová o Bielorusku: 60% nesprivatizovaného majetku je pekné sústo

11.09.2020 12:08
Nech mi odpustí každý, kto vidí za tým túžbu po slobode a tak podobne.

Lukašenko poskytol rozhovor ruským novinárom, po kúskoch to dávajú na Pervom. Zišli sa v paláci, kde sa podpísali Minské dohovory, (ktoré nikto nedodržiava.) Bieloruskú „nežnú“ pripravili v USA, Čechách, Litve a na Ukrajine. Svojim deťom povedal, že je pripravený odísť, veď kedykoľvek ho môže povolať ten hore.

Chápe, že je už aj v čajníku, aj v chladničke, kam pozrieš. Ale nikdy neopustí svoju vlasť, ani jeho deti nie. Nemá vo vrecku miliardy ako Porošenko. To, čo sa deje v Minsku, je podľa neho plytká (melkaja) buržoázna revolúcia, mnohí zbohatli, ale chceli by viac. Ak by odišiel, padol by celý režim.

„Títo mladí ľudia, za čo sú oni vinní?“ ukázal na mladého muža a ženu, ktorí sú asi z jeho kancelárie, „Veď by ich zarezali!“ Na otázku, či je ochotný rokovať s opozíciou, a ak áno, tak o čom, odpovedal: „Prezident nerokuje s hocikým.“ Nevie, čo to je to Koordinačné centrum, ktorí vzniklo pred dvoma týždňami. Je pripravený rokovať s robotníkmi, roľníkmi, s ľuďmi práce. – To je v kocke, čakám na celý rozhovor.

Myslím si, že nežná v Bielorusku nebude, organizátori veľmi pomohli Putinovi, lebo Lukašenko nemal kde inde nájsť oporu, ako u svojho „starševo brata“, s ktorým teda nemal tie najlepšie vzťahy. Ale 60 percent nesprivatizovaného majetku je nielen (pars pro toto) pre Babiša pekné sústo, a tak raz tá nežná bude. Nech mi odpustí každý, kto vidí za tým túžbu po slobode a tak podobne.

Zdroj: davdva.sk

Články súvisiace s tematikou:

Zdielať článok na:  
Telegram

Ďalšie články:

VIDEO: Modelingový agent Miro Šimonič o zlých dojmoch po svojom pobyte v USA, platení slovenských ovplyvňovačov britskou vládou, intelektuálnej povýšeneckosti progresívcov, rozdelení celej spoločnosti skrytými silami známymi pod označením „Deep state“, nezmyselných opatreniach bratislavského primátora Matúša Valla a jeho tímu pri riadení hlavného mesta, o smrti jeho blízkej osoby a negatívnych skúsenostiach, ktoré musela jeho rodina podstúpiť v nemocnici a na úradoch, o neľudskom prístupe mnohých ľudí, o nedôstojných podmienkach slovenských seniorov, ale aj o tom, že pre Slovákov je téma smrti tabu a nevedia o nej empaticky komunikovať s inými