Spojené štáty plánujú zrušiť financovanie mierových misií OSN kvôli ich zlyhaniu. Donald Trump medzitým zintenzívňuje tlak na spolitizovanú Harvardskú univerzitu
15.04.2025 22:00
Rozpočtový úrad Bieleho domu navrhol zrušiť financovanie mierových misií OSN s odvolaním sa na neúspechy operácií v Mali, Libanone a Konžskej demokratickej republike. Vyplýva to z interných dokumentov, ktoré má k dispozícií agentúra Reuters, píše TASR.
Navrhované škrty v mierových misiách sú zahrnuté v odpovedi Úradu pre riadenie a rozpočet (OMB) na žiadosti ministerstva zahraničných vecí o financovanie na nadchádzajúci fiškálny rok, ktorý sa začína 1. októbra. Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa plánuje znížiť rozpočet ministerstva zahraničných vecí v budúcom roku o polovicu. Rozpočet však musí odsúhlasiť Kongres.
USA sú najväčším prispievateľom do OSN. Do základného rozpočtu prispievajú 3,7 miliardy dolárov, teda asi 22 percent, a na mierové misie poskytujú 5,7 miliardy dolárov, čo predstavuje 27 percent ich celkového rozpočtu. Tieto platby sú povinné.
Z rozpočtu OSN na mierové misie sa financuje deväť misií v Mali, Libanone, Konžskej demokratickej republike, Južnom Sudáne, Západnej Sahare, na Cypre, v Kosove, v oblasti medzi Sýriou a Izraelom okupovanými Golanskými výšinami a v Abyei, administratívnej oblasti, ktorú spoločne spravujú Južný Sudán a Sudán.
Hovorca OSN Stéphane Dujarric v utorok odmietol komentovať „to, čo sa zdá byť uniknutým memorandom, ktoré je súčasťou internej diskusie v rámci americkej vlády“.
USA dlhujú takmer 1,5 miliardy dolárov na bežný rozpočet OSN a takmer 1,2 miliardy dolárov na rozpočet mierových misií. Členský štát môže meškať s platbami až dva roky a potom mu hrozí strata hlasovacích práv v 193-člennom Valnom zhromaždení, upozorňuje Reuters.
Trump zintenzívňuje tlak proti Harvardu ako semeništi progresívneho liberalizmu
Americký prezident Donald Trump v utorok pohrozil Harvardovej univerzite odňatím štatútu inštitúcie oslobodenej od daní, ak sa odmietne podriadiť dohľadu zo strany vlády. Informovala o tom agentúra AFP, píše TASR.
Harvard - na rozdiel od niekoľkých iných univerzít a viacerých vplyvných právnických firiem - podľa AFP zatiaľ odoláva tlaku Bieleho domu. Prezident Harvardu Alan Garber deklaroval, že univerzita nebude vyjednávať o svojej nezávislosti alebo svojich ústavných právach. „Ani Harvard, ani žiadna iná súkromná univerzita si nemôže dovoliť, aby ju prevzala federálna vláda,“ zdôraznil.
Aj vzhľadom na tento odbojný postoj Trump v utorok prišiel s iniciatívou, aby nezisková organizácia Harvard prišla o štatút inštitúcie oslobodenej od daní a bola zdanená ako politický subjekt. Tejto situácii sa môže vyhnúť, ak sa podriadi požiadavkám Trumpovej administratívy a ako vysoká škola zmení spôsob svojho fungovania vrátane výberu študentov a právomocí pre vyučujúcich, pripomína AFP.
Status oslobodenia od dane je „plne podmienený konaním vo VEREJNOM ZÁUJME“, napísal Trump v príspevku na svojej sociálnej sieti Truth Social.
Trump a jeho tím odôvodnili svoj nátlak na univerzity ako reakciu na údajne nekontrolovaný antisemitizmus a podporu palestínskej militantnej skupiny Hamas. Obvinenia prichádzajúce z Bieleho domu sú založené na kontroverziách a nepokojoch počas protestov proti vojne rozpútanej Izraelom v Pásme Gazy, ktoré sa vlani konali na pôde viacerých univerzít a ich kampusov.
Kolumbijská univerzita v New Yorku – epicentrum týchto protestov – v marci Bielemu domu ustúpila a súhlasila s dohľadom nad svojou katedrou blízkovýchodných štúdií. Stalo sa tak po tom, čo jej hrozila strata 400 miliónov dolárov z federálnych fondov.
Biely dom podobne vyvíjal tlak aj na desiatky iných univerzít a vysokých škôl, keď sa im vyhrážal odobratím financií z federálneho rozpočtu, ak neprestanú s opatreniami na podporu rasovej rozmanitosti v radoch študentov a vyučujúcich.
Harvard, najstaršia a najbohatšia univerzita v Spojených štátoch, je teraz najvýznamnejšou inštitúciou, ktorá vzdoruje Trumpovým snahám o kontrolu. Jej vedenie podporil aj bývalý prezident USA Barack Obama, keď v statuse na sieti X napísal, že Harvardova univerzita slúži ako príklad pre iné vyššie postavené inštitúcie, keď odmieta „nezákonný pokus potlačiť akademickú slobodu.“ „Dúfajme, že ostatné inštitúcie ju budú nasledovať,“ doplnil Obama.
Trumpovi poradcovia podľa AFP často vykresľujú univerzity ako bašty antikonzervatívnych síl a tento stav je podľa nich potrebné napraviť.
Zdroj: cas.sk / bleskovky.sk
