Štatistický úrad hlási zdražovanie za uplynulý rok a nárast inflácie na 9 %. Vajíčka sú drahšie o 10 percent, rastlinné výrobky o takmer 40 percent. Rodiny si priplatia za stravu, pohonné hmoty či energie mesačne aj 150 eur

29.03.2022 10:00

Štatistický úrad zverejnil správu za február 2022, podľa ktorej ceny takmer každého tovaru vzrástli, a to aj o desiatky percent. Skokovo sa za rok zvýšili ceny za plyn a elektrinu, ceny za niektoré druhy mäsa či za rastlinné výrobky.

Ceny priemyselných výrobcov pre tuzemsko vo februári oproti januáru vzrástli o 13,3 %. Vzrástli ceny dodávky elektriny a plynu o 28,2 %, ťažby a dobývania o 5,1 %, priemyselnej výroby o 2,4 % a ceny dodávky vody a odpadov o 0,4 %, hlási štatistický úrad.
 
Keď si porovnáme ceny za február 2022 a február 2021, tak za jeden rok vzrástli ceny priemyselných výrobcov o 31,5 %, export je taktiež drahší o viac ako pätinu. Drahšie sú nielen ceny výroby rôznych produktov a dodávky energií, ale aj samotné produkty.
 
Vo februári boli ceny poľnohospodárskych výrobkov medziročne vyššie o 23,4 %, informuje úrad. Vyššie sú ceny rastlinných výrobkov (o 39,8 %) a ceny živočíšnych výrobkov (o 7,7 %). O zhruba polovicu sú drahšie aj semená a olejnaté plody či obilniny, zdraželi aj strukoviny, zemiaky, ovocie a zelenina. Mäso je drahšie o desiatky percent podľa druhu (jatočné ovce a jahňatá sú drahšie o skoro 23 percent, hydina o pätinu, hovädzie o necelé dve percentá), drahšie sú aj ostatné živočíšne produkty ako vajíčka (10,6 %), kravské mlieko (9,7 %) či vlna. Lacnejšie sú len ryby (0,4 %).

Za jedlo, pohonné hmoty či energie si podľa odborníka na osobné financie z Partners Group SK Lukáša Nemerguta priplatíme aj 150 eur mesačne. „Ak si ľudia včera kúpili potraviny za 20 eur, pričom nákupný košík pozostával z desiatich potravín, o dva mesiace ich podobný nákup môže vyjsť už na 25 a možno aj 30 eur. Prípadne si za tých istých 20 eur nakúpia iba sedem alebo osem tých istých potravín.“ 

Podľa Nemerguta domácnostiam s predpokladaným mesačným príjmom 1 600 eur a pri bežných výdavkoch na úrovni 1 300 eur vzrastú náklady na spotrebu rádovo o 100 až 150 eur.

Takýto nárast výdavkov môže byť pre mnohých ľudí podľa odborníka kritický. „Dôsledné plánovanie financií a obmedzenie bežnej spotreby je naozaj nevyhnutné,“ vraví Nemergut. Rekordná inflácia podľa neho trápi rodiny už od konca minulého roka, keď z približne 5 % vzrástla na aktuálnu mieru 9 % a ešte viac oslabila kúpnu silu peňazí.
 
Ukazuje sa to už pri bežnom nákupe. „Ak si včera kúpili potraviny za 20 eur, pričom nákupný košík pozostával z desiatich potravín, o dva mesiace ich podobný nákup môže vyjsť už na 25 a možno aj 30 eur. Prípadne si za tých istých 20 eur nakúpia iba sedem alebo osem tých istých potravín.“
 
Zvyšovanie sa prejavilo aj pri službách a tovaroch. Oblasť potravín zaznamenala vo februári medziročný nárast o 9,8 %, bývanie a energie o 13,2 % a doprava o 22 %. „Za stravu zaplatia (rodiny) viac v rozmedzí 50 až 70 eur, za dopravu a pohonné hmoty o 20 až 30 eur a ostatné mesačné výdavky vzrastú v priemere o 10 až 20 eur.“

Nárast cien predstavuje pre rodiny väčšiu finančnú, ale aj psychickú záťaž, keďže sa dostávajú do finančného stresu a sú náchylnejšie siahať po úveroch či pôžičkách. Podľa Nemerguta sú však obrovským rizikom panické nákupy spôsobené obavou z ďalšieho zdražovania.
 
Domácnosti sa pri nich zásobia prehnaným množstvom tovaru a často dochádza k plytvaniu potravinami a zbytočným nákladom. „Účinným riešením je sledovanie výdavkov, vyhodnocovanie a plánovanie len nevyhnutných nákupov a ich výšky. Nákup menej dôležitých vecí je potrebné odložiť na pokojnejšie obdobie.“

Zdroj: refresher.sk (1), (2) / slovak.statistics.sk