Štáty Perzského Zálivu plánujú vojenskú odpoveď na Putinove zapojenie do konfliktu v Sýrii
05.10.2015 08:15
Ruské bojové stíhačky, ktoré vzlietli z novej leteckej základne v Sýrii, presvedčili západných kritikov, aby stlmili svoje požiadavky o odstránenie prezidenta Bashara al-Assada, avšak iné skupiny jeho oponentov považujú intervenciu Moskvy skôr než rozhodnú za provokatívnu.
Regionálne mocnosti v tichosti, avšak efektívne dodávajú prostriedky, zbrane, ako aj iné formy podpory rebelským skupinám ktoré sa najaktívnejšie realizujú v nájazdoch proti silám z Damašku. Týmto spôsobom sa zapájajú do financovania konfliktu, ktorý považujú za široko-regionálny boj o vplyv s nezmieriteľným rivalom, Iránom.
Počas týždňa v ktorom Rusko zrealizovalo niekoľko desiatok bombových náletov, dali tieto krajiny najavo, že sú prinajmenšom rovnako odhodlané odstrániť Assada, ako je Moskva odhodlaná udržať ho pri moci.
“Pre Assada nie je v Sýrii budúcnosť”, varoval saudský minister zahraničných vecí Adel Al-Jubeir niekoľko hodín pred tým, ako spustilo Rusko vlny bombardovania. Akoby to nebolo povedané dostatočne na rovinu, dodal ďalej, že ak prezident neodstúpi spôsobom politickej výmeny, jeho krajina sa prikloní k vojenskej možnosti, “ktorá by taktiež viedla k odstaveniu Assada od moci”. Pri počte najmenej 39 civilistov, ktorí boli vyhlásení za mŕtvych po prvej vlne bombardovania je možné, že pri eskalácii napätia medzi podporovateľmi Assada a jeho nepriateľmi sa dá očakávať pokračovanie utrpenia bežných Sýrčanov.
“Ruská intervencia predstavuje obrovské zbrzdenie aktivít štátov podporujúcich opozičné sily a to najmä Kataru, Saudskej Arábie a Turecka a je pravdepodobné, že tento vývoj povedie k vystupňovaniu nepriateľských nálad”, hovorí jeden z vyššie postavených predstaviteľov Európskej rady zahraničných vecí - Julien Barnes-Dacey.
Počas celého postupujúceho vývinu sýrskej občianskej vojny bol podľa analytikov postoj Saudskej Arábie jasný. “Od začiatku povstania v Sýrii bol pohľad na vec v Rijáde taký, že Bashar al-Assad musí preč. Nie je vôbec žiadna indikácia toho, že by Rijád zmenil svoje stanovisko”, povedal Mohammed Alyahya, člen Centra Kráľa Faisala pre výskum a islamské štúdie v Rijáde.
Ďalej povedal, že “čo je jasné Rijádu a jeho spojencom v regióne, je skutočnosť, že nedávna eskalácia zo strany Ruska a Iránu spôsobí iba viac nestability a krviprelievania v regióne”.
Rijád sa podľa slov analytikov zameriava na podporu rebelov na juhu, zatiaľ čo Turecko a Katar podľa správ podporujú severných rebelov, vrátane konzervatívnych islamistických milícií ako Ahrar al Sham.
Táto skupina v aliancii s pobočkou al-Kájdy Jabhat al Nusra nedávno dosiahla na severe s Assadom miestne prímerie. Panuje domienka, že úspešnosť týchto skupín v boji proti vládnym silám by mohla byť jedným zo spúšťačov ruskej bombardovacej kampane, v ktorej sa práve Jabhat al Nusra a Ahrar al Sham ocitli na muške stíhačiek ako prvé.
“S najväčšou pravdepodobnosťou sa bude nasledujúce úsilie zameriavať na posilňovanie a zefektívňovanie hlavných koalícií, koordinovanie a kooperovanie medzi najvplyvňejšími a najefektívnejšími skupinami v Sýrii, povedal špecialista na región, Ali Bakeer.
Obavy že Assadova vláda by mohla padnúť a zanechať po sebe nebezpečné vákuum presvedčili spojencov, aby sa priklonili k tlaku na politickú výmenu ako aj k podpore bojových skupín, avšak ruská bombardovacia kampaň zmenila kalkulácie, dodal.
“Medzi Saudskou Arábiou, Katarom a Tureckom je vysoká miera veľmi úzkej spolupráce a koordinácie. V otázke Sýrie sú tieto krajiny takmer úplne jednotné.”
Turecká podpora bola zbrzdená domácim vývojom v krajine, keďže tá sa po zlyhaní prímeria s kurdskými skupinami pripravuje na opakovanie volieb. Katar a Saudská Arábia majú však bez pochyby prostriedky, konexie a politickú vôľu na to, aby odpovedali eskalácii zo strany Moskvy.
Saudská Arábia a Katar sú už naplno v nákladnej a krvavej vojne v Jemene, ktorá by mohla obmedziť vojenské a finančné zdroje. Obe krajiny sa doposiaľ taktiež podriaďujú zákazu Západu, ktorý sa vzťahuje na premiestňovanie vysoko-sofistikovaných zbraní, vrátane protilietadlových rakiet, zo strachu, že by vo vojnovom chaose mohli padnúť do nesprávnych rúk a mohli by byť použité proti ich výrobcom.
“Nejasnou otázkou dnes zostáva stupeň sily v kombinácii s účinnosťou, s ktorou by mohli regionálne mocnosti vstúpiť do hry”, povedal Barnes-Dacey. “Snažia sa teraz Saudi prevziať veci rozhodným spôsobom do svojich rúk, vrátane poskytnutia doposiaľ dlho odopieraných sofistikovaných zbraní rebelom?”
“Nový (saudský) kráľ (Salman) preukázal ochotu oveľa vyššej asertivity a podstúpil kroky k prevzatiu krajiny do vlastných rúk. Ak Saudi vyhodnotia situáciu tak, že sa im vymyká spod kontroly a ak zároveň nastane šanca Iránu skonsolidovať svoje pozície v Sýrii, mohli by sme vidieť oveľa silnejšiu reakciu”.
Je však nepravdepodobné, že by mohlo dôjsť až k nasadeniu pozemných jednotiek a to nie len pre to, že množstvo zdrojov je už použitých v Jemene.
“Saudská armáda by predstavovala prílišnú eskaláciu”, povedal analytik Hassan Hassan, autor knihy ISIS: Vo vnútri Armády Terroru”. “Je považovaná za príliš vzdialenú Sýrii a nie je vnímaná za priame ohrozenie bezpečnosti. “V Jemene ľudia roky akceptujú saudskú hegemóniu, avšak nie v Sýrii, v ktorej je dominantný Irán.”
Najlepším spôsobom ako odpovedať ruskej intervencii je väčšie zapojenie rebelov s ich vyššou podporou, aby tak mohli čeliť eskalácii a dosiahnuť na bojisku rovnováhu”, povedal. “Rusi potom pochopia kde ležia hranice toho, čo môžu v Sýrii dosiahnuť a k tomu prispôsobia svoj prístup”. Vzhľadom na boj Saudskej Arábie a Iránu o vplyv v širšom regióne je však bez ohľadu na cenu pre Rijád takmer nemožné ustúpiť.
Poprední saudskí predstavitelia sa obávajú predovšetkým toho, že by Američania mohli upustiť od zvierania Iránu po tom, ako bol v júli dosiahnutý diplomatický míľnik obmedzenia jadrového programu zo strany Teheránu výmenou za odstránenie medzinárodných sankcií.
“Pnutie v dôsledku jadrovej dohody naozaj silnie”, povedala Jane Kinninmontová - vyššie postavená výskumná pracovníčka medzinárodného think-tanku Chatham House. “Saudi majú pocit, že Spojené štáty a zbytok medzinárodného spoločenstva vo veci nič nerobí, pričom oni sa snažia byť v popredí úsilia o zovretie Iránu”.
V tejto súvislosti si môže v spjitosti s ruskou úlohou Rijád mierne vydýchnuť, keďže zvýšená miera dôležitosti tejto otázky pre Moskvu by mohla čiastočne potlačiť vplyv Iránu.
“Je tu kompromis? Čím viac Ruska, tým menej Iránu. Predstavujem si že takto nejako sa túto myšlienku pokúšajú Rusi predať Saudom, aby sa na vec nehľadelo negatívne”, povedal Daniel Levy, programový riaditeľ pre Stredný Východ a Severnú Afriku pri Európskej Rade zahraničných vecí.
Riziko, ktoré toto stupňovanie napätia predstavuje však presahuje Sýriu. “Stupeň konfrontácie medzi Teheránom a Rijádom naprieč mnohými regionálnymi ohniskami je znepokojujúci,” hovorí Levy. “Kto teraz môže konať ako prostredník zmierňovania napätia?”
“Američanie nie sú v takej pozícii, Rusi takisto nie a Irán a Saudská Arábia nevedú dialóg na dostatočnej úrovni … už nezostáva takmer nikto v dostatočne vysokom postavení ani na jednej zo strán, kto by mohol vec zastrešiť. Bude to jedno nebezpečné miesto”.
Zdroj: theguardian.com
Preklad: T.K. InfoVojna
