Štefan Harabin: EÚ je diktatúra, ktorá trestá každého, kto hovorí pravdu. Slovensko musí ísť vlastnou cestou. Riešením je vojenská a politická neutralita a spolupráca v rámci štátov skupiny BRICS & štátov krajín združených v Šanghajskej organizácii spolupráce

30.10.2025 12:00

EÚ v dnešnej podobe sa priamom prenose sama charakterizuje zlom, vydieraním, morálnou zvrátenosťou, násilnou islamizáciou, úmyselným porušovaním vzájomných dohôd, medzinárodného práva, snahou o zbavenie štátov ich suverenity, podvodmi, či odstraňovaním i nepohodlných politikov v členských štátoch.

Na zmenu politiky EÚ je už neskoro. Nemáme na to ani silu, vplyv, dostatok rovnako mysliacich spojencov a ani energiu. Západ totálne sklamal. Je najvyšší čas, aby národy pod útlakom Bruselu začali konečne myslieť na vlastnú budúcnosť, na vlastné národné a štátne záujmy. Nikdy sa Európa nedokáže zmeniť. Ani vo vnútri a rovnako ani navonok s ostatným svetom. Brusel, ako centrum tejto medzinárodnej organizácie nereprezentuje žiaden členský štát, žiaden národ, životne dôležité národné záujmy členských štátov.

Centrálne riadenie suverénnych štátov sa cez kolosálne zmeny vo vývoji nového politicky rovného sveta stalo neefektívnym, lebo nereprezentuje národné záujmy jednotlivých štátov. Dnešné „EUNATO“, ako násilne, postupne a podvodne vytvorené spoločenstvo, s jediným cieľom nenávisti a snahy o vojenskú a hospodársku likvidáciu Ruska, stratilo negatívnou politickou koncepciou medzinárodný rešpekt. Stratilo politický vplyv, ale tvrdohlavými protizákonnými sankciami i ekonomický význam. Európa bezmocne prikrčená stuhnuto čaká, kým ju USA a niektoré ďalšie štáty úplne vycicajú.

Nemožno naivne veriť vo výnimočnosť západnej európskej civilizácie.

My k nej nepatríme.

Máme iné, skutočné cennosti. Normálna rodina, mier, vzdelanie, pomoc a úcta človeka k človeku, neodňateľné základné ľudské práva a slobody, spolupráca, mier a vysoká civilizačná morálka.

Štáty nie sú rozvinuté rovnako, nemajú rovnaké zásoby nerastného bohatstva, rovnaké podmienky pre rozvoj tých istých odvetví priemyslu, rovnako početné obyvateľstvo, nemajú rovnaké vysoké technológie, či prírodné podmienky, geografickú polohu a pod. My sme boli slabší. Silné štáty zákonite, s chuťou, bez svedomia a automaticky, ako sú po stáročia kolonizovania iných národov zvyknutí, pod rôznymi falošnými zámienkami zničili náš priemysel, pozatvárali naše podniky, významné odvetvia, zakázali nám vlastný rozvoj a začali u nás umiestňovať ich produkty a linky. Stali sme sa montážnou dielňou namiesto vyspelého priemyslu, ktorý sme mali. Nedovolili nám čestnú konkurenciu. Mnohé naše výrobky boli a sú na podstatne vyššej úrovni kvality. Dnes nás tlačia aj do vojny. Ani jediný štát v Európe nie je reálne nezávislý, suverénny. Každý štát má osobitosti, jedinečné schopnosti, možnosti výroby, výskumu. Bez centrálneho riadenia, príkazov, zákazov a vyhrážok však štáty vedia výhodne spolupracovať.

Ako právnik musím zdôrazniť normy, ktoré nás oprávňujú kedykoľvek z EÚ odísť a právne zaväzujú nerešpektovať nijaký jej protiprávny akt. EÚ nie je štát, ale iba jedna z mnohých medzinárodných organizácií. Nie je ani náš spoločný štát. Nám nie je v ničom nadriadená. My sme suverénny štát. Za našu zahraničnú politiku sme zodpovední iba my sami. Spoločná zodpovednosť v EÚ neexistuje. Zahraničná politika je v našej výlučnej kompetencii. USA a s nimi i celý Západ krachujú. Ekonomicky sú na tom zle, nemajú, okrem malých výnimiek v oblasti kozmických technológií, odborníkov.

I Ficova vláda, žiaľ, stále trvá na členstve Slovenska v EÚ a NATO. V súčasnosti nemá dostatok sily na to, aby sa odpútala od týchto organizácií.

Tu, ale cítim potrebu povedať, prečo by sme mali odísť a súčasne kedy a ako by sme mali odísť. Aj to, prečo nesmieme poslúchať kroky Bruselu.

EÚ v súčasnosti nerešpektuje medzinárodné právo, diktátorský vnucuje prijímanie ilegálnych migrantov, nefungujúcu zelenú politiku, politické presadzovanie LGBTI ako nejakú povinnosť štátov EÚ, podporuje otvorenú vojnu, nezmyselnú a vymyslenú nenávisť proti Ruskej federácii, ničí vlastnú kultúru, zbavuje sa zdrojov energie a ekonomicky a sociálne upadá. EÚ ešte k tomu presadzuje trestanie za iný názor, taká EÚ je pre nás neprijateľná.

Nádeje, ktoré sme očakávali od vstupu Slovenska do EÚ v máji 2004 sa postupne rozplynuli. Netvrdím, že všetko bolo od začiatku úplne zle. Niečo sme získali a niečo sme stratili. V skutočnosti sme stratili omnoho viac, ako sme získali. Faktom zostáva, že EÚ už nie je vysneným spoločným ekonomickým zázrakom, postaveným na princípoch rovnosti, demokracie, spolupráce, jednoty a priestoru práva. Plánovite sa žiaľ zmenila na diktatúru.

EÚ navzájom vo vnútri nemôže normálne spolupracovať, keď násilnícky trestá každého kto hovorí pravdu, kto chce pre vlastných občanov ich blaho. Extrémni liberáli chcú ľuďom zakázať voliť a vyberať si do riadiacich štruktúr štátu osoby, ktoré by presadzovali záujmy národa, čo je prejav vrcholnej diktatúry a potláčania demokracie.

Národ si to pamätá. Netreba byť jasnovidcom na to, aby sme vedeli predpokladať, že celkom logicky to iba urýchli rozpad EÚ. Ale aj ten rozpad musí byť riadený, nie živelný, musí mať pravidlá, kde staré a nevyhovujúce bude nahradzované novými princípmi vzájomnej spolupráce, určite v zmenenej podobe.

Podstatou normálneho, hodnotného členstva musí byť dodržiavanie medzinárodného práva a suverénna zahraničná politika. Budúcnosť Slovenska vidím v našej vojenskej a politickej neutralite a v tradičnom úzkom spojení a hospodárskej spolupráci, najmä so susedmi, s Ruskou federáciou a s ostatnými podobne zmýšľajúcimi štátmi v spoločenstvách BRICS, či Šanghajská organizácia spolupráce, možno aj ASEAN a pod.

Zdroj: 42tcen.com