Taliansko nebude nasledovať EÚ a odmieta uznať Guaidóa za dočasného prezidenta Venezuely
05.02.2019
Taliansko nebude nasledovať príklad iných členov EÚ, ktoré uznali predsedu venezuelského parlamentu Juana Guaidóa za dočasného prezidenta tejto juhoamerickej krajiny. Podľa tlačovej agentúry DPA to vyplýva z pondelkového vyhlásenia talianskej vlády, ktoré sa však priamo nezmieňuje o uznaní Guaidóa inými štátmi EÚ, ako sú Británia, Francúzsko či Nemecko.
"Taliansko podporuje želanie Venezuelčanov, aby dospeli čo najskôr k slobodným a transparentným prezidentským voľbám v pokojnom a demokratickom procese, pri ktorom budú rešpektované zásady sebaurčenia," vyhlásila vláda v Ríme.
Taliansko v pondelok zablokovalo prijatie spoločného stanoviska EÚ k politickej kríze vo Venezuele, ktoré hovorilo o "individuálnom uznaní" Guaidóa za dočasného prezidenta jednotlivými členmi EÚ. Rím však prisľúbil svoju účasť v medzinárodnej kontaktnej skupine, vytvorenej krajinami EÚ a Latinskej Ameriky s cieľom presadzovať nové prezidentské voľby vo Venezuele.
V talianskej vládnej koalícii, ktorú tvorí pravicovo-populistická Liga Severu (LN) a protisystémové Hnutie piatich hviezd (M5S), panujú ohľadne vývoja vo Venezuele nezhody. Zatiaľ čo LN sa prikláňa k ukončeniu pôsobenia venezuelského prezidenta Nicolása Madura, niektorí politici M5S s ním sympatizujú alebo odmietajú zaujímanie stanovísk v danom mocenskom súboji. Hnutie zároveň vyjadruje obavy, že nútený odchod Madura môže vyvolať vo Venezuele chaos podobne, ako sa to stalo v Líbyi, Afganistane alebo Iraku.
Venezuelská veľvyslankyňa v Belgicku tvrdí, že Guaidó nemá ústavnú legitimitu
Juan Guaidó nemá žiadne ústavné oprávnenie na to, aby pôsobil ako dočasný prezident Venezuely. Uviedla to v pondelok venezuelská veľvyslankyňa v Belgicku Claudia Salernová-Calderová.
Belgická televízna stanica RTBF citovala slová veľvyslankyne, podľa ktorých "prezidentské voľby z 20. mája 2018 boli pripravené v súlade s ustanoveniami venezuelskej ústavy". Naopak, v rozpore s ústavou krajiny je podľa jej slov to, že sa predseda Národného zhromaždenia 23. januára vyhlásil za prezidenta Venezuely. Salernová-Calderová upozornila, že niektoré krajiny EÚ sa rozhodli prijať schému, ktorá vo venezuelskej ústave neexistuje.
RTBF pripomenula, že EÚ je ohľadom mocenského boja v tejto latinskoamerickej krajine rozdelená. Kým polovica z členských krajín Únie (14) individuálne uznala Guaidóa za dočasného prezidenta, ktorý má pripraviť nové a spravodlivé voľby, Taliansko, Írsko a Grécko odmietli prijať spoločné vyhlásenie EÚ potvrdzujúce túto úlohu opozičného lídra. Talianska vláda dokonca naznačila, že zo strany EÚ ide o zasahovanie do vnútorných vecí Venezuely.
Vývoj udalostí vo Venezuele sa medzitým preniesol aj na pôdu Európskeho parlamentu, ktorý minulý týždeň podporil lídra opozície. V pondelok večer túto pozíciu potvrdila aj Európska ľudová strana (EPP/EĽS), najväčšia európska politická skupina. Prvý podpredseda EPP, španielsky europoslanec Esteban González Pons, v správe pre médiá uviedol, že doterajší venezuelský prezident Nicolás Maduro stratil legitimitu, pretože bol do tejto funkcie vlani v máji zvolený vo voľbách, ktoré EÚ označila za zmanipulované. "Bol jediným kandidátom, opozícia sa nechcela na voľbách zúčastniť, pretože vedela, že to nebudú slobodné voľby. Nikto nemôže akceptovať takýto druh volieb," uviedol González Pons.
Venezuelská veľvyslankyňa v Belgicku však s takýmto názorom nesúhlasí. Podľa nej pozícia EÚ vyvoláva otázky už aj preto, že pred vlaňajšími voľbami minister zahraničných vecí Venezuely zavítal do Bruselu a ponúkol šéfke európskej diplomacie Federice Mogheriniovej možnosť, aby sa Únia stala jedným z medzinárodných pozorovateľov priebehu volieb. "Odpoveď bola 'nie'. Sme v pokušení si myslieť, čo potvrdzujú aj fakty, že organizácia súčasného prevratu vo Venezuele sa začala už vlani v apríli," skonštatovala Salernová-Calderová.
Maduro sa 10. januára napriek sporným prezidentským voľbám ujal vlády vo Venezuele na ďalšie šesťročné obdobie. Líder opozície Guaidó sa 23. januára vyhlásil za dočasného prezidenta. Spojené štáty ho okamžite uznali a Madura označili za nelegitímnu hlavu štátu. Legitimitu Guaidóa následne uznala taktiež Kanada, Izrael i väčšina latinskoamerických krajín. Madura naopak podporili krajiny ako Rusko, Čína, Irán, Turecko, Kuba, Mexiko či Bolívia.
Niekoľko krajín EÚ následne Madura varovalo, že ak do ôsmich dní neoznámi termín novej voľby hlavy štátu, takisto uznajú Guaidóa za dočasného prezidenta. Stanovené ultimátum vypršalo v nedeľu, pričom Maduro výzvu na nové voľby odmietol.
K uznaniu Guaidóa za dočasného prezidenta pristúpilo v pondelok 16 krajín EÚ - Británia, Česko, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Chorvátsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Španielsko a Švédsko.
