Tichá revolúcia
25.03.2019
V druhom kole prezidentských volieb slovenskí voliči už niekoľkokrát volili v duchu teóriemenšieho zla. Síce veľmi slabá motivácia, osobne mi to príde ako vyberať si medzi bakteriálnym avírusovým zápalom pľúc, no mnohých zmobilizovala, aby k volebným urnám predsa len išli.
Dnes je však situácia iná. Vyše 530 tisíc voličov, ktorí v prvom kole volili pronárodných kandidátov (307. 823 voličov Štefana Harabina a 222. 935 voličov Mariana Kotlebu), nemá koho voliť. Výber jeviac než tristný: kandidátka, ktorá je projektom zahraničných (čítaj amerických) kruhov a jednej z ichcentrál s názvom Progresívne Slovensko a ktorá bez zvolenia sivých eminencií nepovie ani mäkké f (hoci, možno ani nevie, o čom je reč, lebo verklíkuje dookola ako pokazená platňa prázdne frázy bez jedinej emócie a takmer bez mimiky), alebo eurohujer, bojujúci za krajšie zajtrajšky pod taktovkou Bruselu, ktorý sa na obdobie pred voľbami stal kresťanom a národne cítiacim Slovákom?
Pre voličov Harabina a Kotlebu sú títo dvaja kandidáti neprijateľní. No rovnako neprijateľní sú aj pre voličov Milana Krajniaka, Eduarda Chmelára či Martina Daňa, ktorých je spolu takmer 130 tisíc. A máme tu ešte polovicu oprávnených voličov, ktorí v 1. kole prezidentských volieb voliť ani neboli. Tieto hlasy majú svoju váhu a bola by škoda nevyužiť ju.
Nebuďme pasívni, voľme tichý protest!
Právo voliť nám dáva výsadu vyjadriť svoj názor. Možno to na prvý pohľad tak nevyzerá, ale aj teraz, v 2. kole prezidentských volieb, máme šancu vyslať proeurópskym a prosystémovým elitám a ich lokajom signál, že možno vyhrali bitku, no o chvíľu budú čeliť obrovskej sile. Poďme do druhého kolaprezidentských volieb, využime svoj hlas pre tichý protest. Preškrtnime mená obidvoch kandidátova takýto lístok vhoďme do volebnej urny. Možno nás nebude 660 tisíc, možno nás bude iba 300 tisíc,no vždy je to viac ako účastníkov protestov za tzv. slušné Slovensko. Keď voliť nepôjdeme, naše rozhodnutie budú rôzni „vykladači volieb“ vysvetľovať tak, ako budú potrebovať. Ak voliť pôjdeme(a nebudeme voliť nikoho), náš hlas neprepadne a nebude môcť byť ani zneužitý.
Chápem, že dnes majú mnohí strach povedať nahlas svoj názor. Ekonomická diktatúra podopieraná politickou korektnosťou s udavačskými úderkami zatláča ľudí do pasivity. No teraz sa nemáme čoho báť! Môžeme úplne legitímne, na plné ústa (a predsa anonymne) povedať, čo si myslíme. Postavme sa k 2. kolu prezidentských volieb ako k plebiscitu. Voľme TICHÚ REVOLÚCIU!
Zuzana Lipová
Zdroj: InfoVojna
