Turecké prezidentské voľby vyhral Erdogan

25.06.2018
Jeho hlavný vyzývateľ Muharrem Ince v súvislosti s prezidentskými voľbami povedal, že nešlo o spravodlivý boj.

Turecká volebná komisia v noci na pondelok oznámila, že súčasný turecký prezident Recep Tayyip Erdogan bol v nedeľňajších prezidentských voľbách opätovne zvolený na ďalšie funkčné obdobie v prvom kole volieb. Národná volebná komisia po sčítaní 97,7 percent odovzdaných hlasov vyhlásila, že Erdogan získal "absolútnu väčšinu" hlasov. Informovala o tom agentúra AP.

Podľa šéfa volebnej komisie by zostávajúci počet nesčítaných hlasov nemal výsledok, Erdoganovo znovuzvolenie v prvom kole prezidentských volieb, ovplyvniť. Viac informácií nezverejnil.

Podľa údajov zverejnených tureckou štátnou tlačovou agentúrou Anadolu, ktoré mali zodpovedať stavu po zrátaní väčšiny odovzdaných hlasov, porazil Erdogan v prezidentských voľbách hlavného protikandidáta Muharrema Inceho v približnom pomere 53 ku 31 percentám.

Erdogan po vyhlásení výsledkov v Ankare uviedol, že Turecko sa rozhodlo pre "boj proti všetkých teroristickým skupinám". "Turecko podporilo ochranu demokracie, práv a slobôd, pokračovanie v reformách. Turecko podporilo rast, rozvoj, investície," povedal prezident. Zároveň poďakoval tureckým občanom a vyhlásil, že účasť vo voľbách bola najvyššia v histórii krajiny.

Štátne médiá informovali, že účasť vo voľbách bola vysoká a dosiahla takmer 87 percent.

Podľa tureckej televíznej stanice Halk TV jeho hlavný vyzývateľ Muharrem Ince v súvislosti s prezidentskými voľbami povedal, že nešlo o spravodlivý boj.

Volebná komisia taktiež oznámila neoficiálne výsledky súbežných parlamentných volieb, ktoré ukazujú, že do parlamentu sa dostane päť politických strán: Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP), Strana národného hnutia (MHP), najväčšia opozičná strana Republikánska ľudová strana (CHP), prokurdská Ľudovodemokratická strana (HDP) a Strana dobra (Iyi Parti - IP).

Erdogan podľa AP v rámci televízneho príhovoru z Istanbulu už skôr vyhlásil za víťaza volieb a uviedol, že "národ mu zveril zodpovednosť za prezidentský úrad a výkonnú funkciu", pričom narážal na rozšírené právomoci hlavy štátu po prechode Turecka na nový prezidentský systém vládnutia.

Erdogan zároveň oznámil víťazstvo Ľudovej aliancie, ktorú vytvorili vládnuca Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP) a nacionalistická Strana národného hnutia (MHP), v súbežných parlamentných voľbách. Uvedené zoskupenie bude mať podľa neho "parlamentnú väčšinu".

Opozícia sa vyjadrila, že bez ohľadu na konečné výsledky volieb, bude v krajine v boji za demokraciu pokračovať. Podľa spravodajskej televízie BBC budú konečné výsledky volieb v Turecku zverejnené v piatok.

Voľby v Turecku sa mali pôvodne konať až v novembri 2019. Erdogan však pri oznamovaní zmeny termínu vyhlásil, že takýto krok je potrebný pre rýchle zavedenie nového prezidentského systému v Turecku, aby bolo možné zvládnuť výzvy, ktoré pred krajinou stoja. Systém sústreďujúci viac právomocí do rúk prezidenta schválili Turci tesnou väčšinou vo vlaňajšom referende o zmenách v ústave.

Zdroj: sme.sk

Zdielať článok na:  
Telegram

Ďalšie články:

VIDEO: Modelingový agent Miro Šimonič o zlých dojmoch po svojom pobyte v USA, platení slovenských ovplyvňovačov britskou vládou, intelektuálnej povýšeneckosti progresívcov, rozdelení celej spoločnosti skrytými silami známymi pod označením „Deep state“, nezmyselných opatreniach bratislavského primátora Matúša Valla a jeho tímu pri riadení hlavného mesta, o smrti jeho blízkej osoby a negatívnych skúsenostiach, ktoré musela jeho rodina podstúpiť v nemocnici a na úradoch, o neľudskom prístupe mnohých ľudí, o nedôstojných podmienkach slovenských seniorov, ale aj o tom, že pre Slovákov je téma smrti tabu a nevedia o nej empaticky komunikovať s inými

VIDEO: Exriaditeľ kontrarozviedky SIS Peter Tóth o financovaní politickej kampane, ovplyvňovní slovenských parlamentných volieb a šírení britskej propagandy vládou Spojeného kráľovstva na území svojho spojenca, o 70tich ovplyvňovačov, ktorí na sociálnych sieťach a vo verejenom priestore pracovali v službách cudzej mocnosti, o mlčaní opozície, protiruskej hystérii v Európe na spôsob mccarthismu, snahe udržať v Európe ideologickú jednotu, hybridných hrozbách, dvojakom metri, ale aj o medzinárodných tlakoch a potrebe prijatia zákona o zahraničných agentoch