Tyranské praktiky autoritárskych lídrov - Paralely medzi nacistickým Nemeckom a dnešnou situáciu na Slovensku a v Európe vôbec
20.08.2020
Zaujala ma jedna kniha z roku 2017. Niežeby som nečítala lepšie, ale niektoré myšlienky sú zaujímavé. Tak schválne:
Timothy Snyder - Tyranie (20 lekcí z 20. století, ISBN 978-80-7432-838-1, Nakladatelství Paseka)
Lekcia č. 18 (str. 94 – 100):
„Moderná tyrania je cielená manipulácia so strachom. Až dôjde k teroristickému útoku, maj na pamäti, že autoritárski vodcovia podobné udalosti využívajú k utuženiu moci.
Neočakávaná pohroma, ktorá vyžaduje zrušenie bŕzd a protiváh, rozpustenie opozičných strán, pozastavenie slobody prejavu, práva na spravodlivý proces a tak ďalej, je starým trikom z hitlerovskej učebnice.
Nesadni na lep.
Požiar Ríšskeho snemu vyznačuje moment, kedy sa Hitlerova vláda – ktorá sa z prevažnej časti dostala k moci demokratickými prostriedkami – zmenila v hrozne trvalý nacistický režim. Je to vzor cielenej manipulácie so strachom.
27. 2. 1933 približne v deväť hodín večer vypukol požiar v budove Ríšskeho snemu, sídle nemeckého parlamentu. Kto bol podpaľač? Spoľahlivo to nevieme a nie je to podstatné. Podstatné je, že tento okázalý teroristický čin viedol k vyhláseniu krízového stavu. Hitler tej noci s blaženým pohľadom na šľahajúce plamene prehlásil: „Tento požiar je len začiatok“. Bez ohľadu na to, či požiar vyvolali sami nacisti, v ňom Hitler zbadal politickú šancu: „Budeme nemilosrdní. Kto sa nám postaví do cesty, toho zrazíme.“ Deň nato zvláštny výnos pozastavil v Nemecku platnosť základných občianskych práv a umožnil polícii vykonávať „preventívne zadržanie“. Vďaka Hitlerovmu tvrdeniu, že požiar je dielom nepriateľov Nemecka, získala NSDAP 5. marca rozhodujúce víťazstvo v parlamentných voľbách. Polícia a nacistické milície začali zadržovať členov ľavicových politických strán a zvážať ich do improvizovaných koncentračných táborov. 23. marca nové osadenstvo snemu schválilo „zmocňovací zákon“, ktorý Hitlerovi umožnil vydávať zákony bez účasti parlamentu. Vo výnimočnom stave Nemecko zotrvalo nasledujúcich dvanásť rokov, až do konca druhej svetovej vojny. Hitler využil teroristický čin – udalosť, ktorej bezprostredný význam nebol veľký – k nastoleniu hrôzovlády, ktorá pozabíjala milióny ľudí a zmenila tvár sveta.
....
Lekcia, ktorú tyrani čerpajú z požiaru Ríšskeho snemu, znie, že jeden chvíľkový šok umožňuje nastoliť celú večnosť poroby. Poučenie, ktoré z udalosti čerpáme my, znie, že nás prirodzený strach a úzkosť nesmú dohnať k zničeniu existujúcich inštitúcií. Odvaha nespočíva v tom, že sa dotyčný nebojí alebo necíti žiaľ. Tkvie v tom, že človek okamžite – hneď v momente útoku, kedy je to najťažšie – rozozná manipuláciu so strachom a postaví sa jej.
Americký prezident James Madison (prezidentom USA v rokoch 1809-1817, pozn. autorky) je pôvodcom presného postrehu, že tyrania vzniká „vďaka nejakej vhodne nastolenej kríze“.“
Toľko citácia z knihy.
Ak si niekto myslí, že medzi „vhodným teroristickým útokom“ a „korona-krízou“, medzi „Hitlerom“ a „premiérom SR“ prípadne iným politikom a nielen na Slovensku, medzi „výnimočný stavom v Nemecku“ a „núdzovým stavom v SR“, medzi „improvizovanými koncentračnými tábormi“ a „povinnou štátnou karanténou v štátnom zariadení“, atď. je nejaká paralela – je to len jeho zdanie!
Keby to tak bolo, tak by sa celá Lekárska komora určite ozvala! Však?!
Veď oni skladali Hippokratovu prísahu!
Pretože pokým sa lekári nepostavia na stranu občanov, právnici nevedia, kam sa postaviť, keďže nechceme ohroziť život nikoho!
Judita L.
Zdroj: InfoVojna
