„Ukrajina utrpela katastrofálne straty pri svojej dlho ohlasovanej protiofenzíve. Rusko neustúpi od svojich stanovených cieľov špeciálnej vojenskej operácie, môžu sa však prispôsobovať situácii. Ukrajinu je potrebné denacifikovať a demilitarizovať, aby pre Rusko nepredstavovala hrozbu,“ vyhlásil Putin

13.06.2023 19:40
Straty ukrajinských vojakov sú podľa prezidenta Ruskej federácie desaťkrát vyššie ako ruské. Ukrajina podľa neho prišla o 25 až 30 percent obrnenej techniky dodanej zo Západu.

Ciele ruskej vojenskej operácie proti Ukrajine sa môžu prispôsobovať situácii, ale vo všeobecnosti sú pre Rusko zásadné a meniť sa nebudú, vyhlásil dnes ruský prezident Vladimir Putin počas stretnutia s vojenskými blogermi, ktoré vysielala televízia.

"Mení sa v súlade s aktuálnou situáciou, ale celkovo samozrejme nič meniť nebudeme. Sú pre nás zásadné," povedal Putin, ktorý vojnu proti Ukrajine začal vlani vo februári s odôvodnením, že je nutné susednú krajinu demilitarizovať a denacifikovať, aby nepredstavovala pre Rusko hrozbu.

Ukrajinská protiofenzíva podľa Putina začala 4. júna a vedú ju záložné jednotky špeciálne vycvičené na tento účel. "Je to rozsiahly útok," pripustil. "Priamo teraz, keď spolu hovoríme, sa vedú boje na niekoľkých úsekoch (rady)," dodal. Ukrajinské sily podľa Putina utrpeli ťažké straty a svoje ciele nedosiahli.

Straty ukrajinských vojakov sú podľa Putina desaťkrát vyššie ako ruské. Ukrajina podľa neho prišla o 25 až 30 percent obrnenej techniky dodanej zo Západu, konkrétne o 160 tankov a 360 obrnených vozidiel, zatiaľ čo Rusko prišlo o 54 tankov, z ktorých niektoré by sa mali dať opraviť. Ruský prezident tiež uviedol, že Ukrajina úmyselne zasiahla Kachovskú priehradu raketami HIMARS dodanými zo Spojených štátov.

Rusko podľa neho mohlo svoje oblasti na juhu krajiny lepšie pripraviť útoky z ukrajinského územia, s ktorým hraničia.

"Samozrejme, nie je na tom nič dobré," povedal šéf Kremľa s odkazom na nedávne cezhraničné útoky na ruskú Belgorodskú oblasť. "V zásade sa však dalo predpokladať, že nepriateľ sa bude správať takto, a dalo sa na to lepšie pripraviť," dodal s tým, že Rusko musí "posilniť svoje hranice" a zlepšiť obranu na svojom vlastnom území. Nie je však podľa jeho slov potrebné, aby nasledovalo príklad Ukrajiny a zaviedlo stanné právo.

Putin tiež informoval, že ruské sily na Ukrajine majú nedostatok niektorých druhov vojenského vybavenia vrátane vysoko presnej munície či bezpilotných lietadiel. "V priebehu špeciálnej vojenskej operácie sa ukázalo, že mnohé veci chýbajú," povedal a ďalej konkretizoval: "Vysoko presná munícia, komunikačné zariadenia, bezpilotné lietadlá atď... Máme ich, ale bohužiaľ ich nie je dosť."

Kvalita ruských zbraní sa však podľa jeho slov zlepšuje, pričom Rusko podľa neho za posledný rok zvýšilo výrobu dôležitých zbraní až 2,7-násobne.

Putin v utorok tiež vyhlásil, že Ukrajina už utrpela obrovské straty pri svojej dlho ohlasovanej protiofenzíve, cielenej podľa jeho slov na viaceré časti frontu. "Ich straty sa blížia k úrovni, ktorú možno označiť za katastrofálnu," povedal.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu potvrdil, že dlho plánovaná protiofenzíva už prebieha. Ukrajina následne v nedeľu aj v pondelok oznámila niekoľko prvých ziskov v podobe oslobodených obcí, zatiaľ čo Rusko tvrdí, že všetky útoky odrazilo.

"Ide o masívnu protiofenzívu s využitím strategických rezerv, ktoré boli pripravené na túto úlohu," povedal v utorok Putin. Ukrajina podľa jeho slov začala svoju ofenzívu už 4. júna a vedie ju najmenej v troch častiach frontu, vrátane Doneckej oblasti na východe či Záporožskej na juhu krajiny.

Ukrajinské sily pritom podľa Putina v žiadnej z týchto oblastí nezaznamenali úspechy, pričom Rusko utrpelo "desaťkrát menšie (vojenské) straty ako ozbrojené sily Ukrajiny".

Šéf Kremľa tiež tvrdí, že Kyjev prišiel už o 160 tankov a 360 obrnených vozidiel, čo je podľa jeho výpočtov "asi 25 a možno 30 percent z techniky dodanej zo zahraničia". Naopak Rusi podľa Putina prišli len o 54 tankov, z ktorých viaceré sa dajú opraviť a následne opäť používať.

Podle listu Kommersant šéf Kremlu rovněž prohlásil, že není nezbytné vyhlásit v Rusku válečný stav.

Ruské ministerstvo obrany dnes informovalo aj o údajnom úspešnom odrážaní ukrajinských útokov. "V priebehu uplynulých 24 hodín ukrajinskej ozbrojenej sily pokračovali v pokusoch viesť útočné akcie na juhu Doneckej oblasti a tiež v oblasti Arťomovska (ruský názov Bachmutu)," citovala agentúra TASS ministerstvo. Ruské sily podľa ministerstva odrazili tri útoky pri Makarivke i útoky pri Bachmute.

Ukrajina v posledných dňoch naopak ohlásila oslobodenie niekoľkých dedín na rozhraní Doneckej a Záporožskej oblasti, vrátane práve Makarivky. Námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maljarová dnes na telegrame informovala o ďalšom ukrajinskom postupe na niekoľkých miestach v týchto dvoch regiónoch. V oblasti Bachmutu podľa nej Ukrajinci za uplynulý deň postúpili o 250 metrov, pri Torecku v Doneckej oblasti o 200 metrov a pri prístavnom meste Berďansk o pol kilometra až kilometer.

Tvrdenie ani jednej z bojujúcich strán nemožno v čase trvania bojov bezprostredne nezávisle overiť.

Zdroj: echo24.cz / info.sk / InfoVojna

Zdielať článok na:  
Telegram


Ďalšie články:

VIDEO: Miroslav Lajčák o mediálnom hynizme a nenávistnej kampani po zverejnení jeho komunikácie s Jeffreym Epsteinom, snahe využiť túto kauzu na poškodenie Robertovi Ficovi, o svojom zoznámení sa s organizátorom pedofilnej siete pre globálnu elitu, tektonických zmenách vo svete, politike Donalda Trumpa a odpore jeho administratívy voči EÚ, škodlivých rozhodnutiach EÚ, agresii Ruska na Ukrajine, ale aj o dôvodoch, pre ktoré sa nestal opäť ministrom zahraničných vecí a rešpekte k Sergejovi Lavrovovi ako veľkom diplomatovi

Francúzska prokuratúra vyzvala Elona Muska, aby prišiel do Paríža na výsluch kvôli vyšetrovaniu pôsobenia jeho sociálnej siete X. „Francúzsko je jedinou krajinou na svete, ktorá trestne stíha všetky sociálne siete, ktoré ľuďom dávajú určitý stupeň slobody,“ reagoval zakladateľ Telegramu Pavel Durov a poukázal na to, že americký Kongres odhalil, že Európska komisia už viac ako desať rokov cenzuruje politických oponentov a zasahovala aj do parlamentných volieb na Slovensku v roku 2023