„Úplné odstrihnutie Maďarska od ruských energetických zdrojov je nemožné,“ vyhlásil maďarský premiér Péter Magyar
04.06.2026 10:00
Maďarsko sa podľa premiéra Pétera Magyara nemôže úplne vzdať energetických zdrojov z Ruska. „Pokúsime sa diverzifikovať dodávky, ale úplne sa odtrhnúť od ruských energetických zdrojov je nemožné,“ povedal vo štvrtok 4. júna 2026 v rozhovore pre francúzsky denník Le Monde.
Maďarský premiér zároveň vyjadril presvedčenie, že po skončení konfliktu na Ukrajine „nikto nebude mať záujem o novú studenú vojnu, a to ani v energetickej sfére“.
Magyar už skôr v rozhovore pre nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung povedal, že Maďarsko zostáva závislé od dodávok ruskej ropy a nemôže si dovoliť obetovať konkurencieschopnosť svojich spoločností.
Šéf maďarskej vlády v rozhovore pre poľský denník Rzeczpospolita zverejnenom 22. mája 2026 vyhlásil, že zákaz dovozu ruských energií do EÚ sa po skončení vojny na Ukrajine zmení a celá Únia sa vráti k nákupu ruského plynu, pretože je lacnejší.
Viac o tom v článku a videu TU.
Magyarove vyjadrenia zapadajú do širšej dilemy, pred ktorou stojí nová maďarská vláda. Po odchode Viktora Orbána sa Budapešť snaží obnoviť vzťahy s Bruselom a deklaruje proeurópske smerovanie, no v energetike zostáva pri opatrnom kurze. Rýchly rozchod s Moskvou by podľa maďarskej vlády narážal na infraštruktúru, ceny energií aj konkurencieschopnosť priemyslu.
Najcitlivejšia je práve otázka ropy. Maďarsko je spolu so Slovenskom stále napojené na južnú vetvu ropovodu Družba, ktorá má v európskych sankciách výnimku. Agentúra Reuters tento týždeň informovala, že ruské dodávky do Maďarska a na Slovensko sa v máji vrátili na približne 165-tisíc barelov denne, hoci pred predchádzajúcim výpadkom boli ešte vyššie. Skupina MOL, ktorá prevádzkuje rafinérie v Maďarsku aj na Slovensku, zároveň uviedla, že tento rok nakupovala desať rôznych druhov ropy a hľadá ďalšie možnosti diverzifikácie.
Pre Budapešť preto nejde iba o politický postoj k Rusku. Maďarské rafinérie boli desaťročia nastavené na ruskú ropu a krajina ako vnútrozemský štát nemá taký jednoduchý prístup k alternatívnym námorným dodávkam ako západoeurópske štáty. Podobná závislosť sa nepriamo týka aj Slovenska, keďže Slovnaft patrí do skupiny MOL a rovnako spracúva ropu prichádzajúcu cez Družbu.
Európska únia sa však snaží ísť opačným smerom. Európska komisia predstavuje REPowerEU ako plán postupného a koordinovaného odstránenia ruskej ropy, plynu aj jadrových dodávok z európskeho trhu. V decembri 2025 sa EÚ dohodla na postupnom ukončení dovozu ruského plynu do konca roka 2027, pričom proti tomuto zámeru dlhodobo namietali najmä Maďarsko a Slovensko.
Energetické väzby Budapešti na Moskvu sa navyše nekončia pri rope a plyne. Denník Le Monde upozornil, že Rusko môže v Maďarsku ďalej využívať aj jadrovú spoluprácu, najmä projekt Paks II spojený s Rosatomom. Takéto projekty podľa analytikov predlžujú závislosť krajiny od ruských technológií, paliva a servisu aj v čase, keď sa politický tón Budapešti voči Bruselu mení.
Magyar sa tak dostáva do podobného napätia, aké poznalo Maďarsko aj za Orbána: na jednej strane potrebuje ukázať, že krajina sa vracia k európskemu jadru, na druhej strane nechce niesť okamžité ekonomické náklady úplného odstrihnutia od ruských surovín. Euronews už po jeho volebnom víťazstve upozorňoval, že nahradiť ruskú energiu si vyžiada roky investícií do infraštruktúry a alternatívnych zdrojov.
Magyarove slová podľa denníka Pravda neznamenajú návrat k Orbánovej otvorene proruskej politike, ale skôr priznanie, že energetická závislosť Maďarska sa nedá vyriešiť jedným politickým rozhodnutím. Pre Brusel to bude ďalší test, či dokáže presadiť odchod od ruských surovín aj v krajinách, ktoré sa obávajú vyšších cien a slabšej konkurencieschopnosti. Pre Slovensko je táto debata dôležitá aj preto, že časť rovnakých argumentov sa týka aj jeho vlastnej závislosti od Družby a dodávok pre Slovnaft.
Zdroj: lemonde.fr / pravda.sk / spravy.stvr.sk / InfoVojna
