USA ponúkajú za pomoc pri dolapení venezuelského prezidenta Nicolása Madura viac peňazí, ako po teroristických útokoch v roku 2001 vypísali na lídra teroristickej siete al-Káida Usámu bin Ládina
08.08.2025 11:15
Spojené štáty zdvojnásobili odmenu za pomoc pri dolapení venezuelského prezidenta Nicolása Madura na 50 miliónov dolárov (takmer 43 miliónov eur). Oznámila to v noci na piatok (8. 8.) americká ministerka spravodlivosti Pamela Bondiová.
Podľa nej Maduro spolupracuje so zločineckými skupinami a má príjmy z predaja drog. Venezuelský minister zahraničných vecí Yván Gil označil oznámenie Bondiovej za úbohú politickú propagandu.
„Je jedným z najväčších obchodníkov s drogami na svete a hrozbou pre našu národnú bezpečnosť,“ povedala Bondiová o Madurovi, ktorého USA, ako aj viaceré ďalšie krajiny kvôli nedemokratickým voľbám neuznávajú za hlavu krajiny.
Autoritársky prezident podľa americkej ministerky, ktorá je zároveň generálnou prokurátorkou USA, spolupracuje napríklad s venezuelským gangom Tren de Aragua či mexickým drogovým kartelom Sinaloa.
Americká Agentúra pre boj proti narkotikám (DEA) zadržala vo štvrtok 30 ton kokaínu, z ktorých sedem má priamu väzbu na Madura a jeho spoločníkov, povedala Bondiová. Dodala, že americké úrady zabavili majetok spojený s Madurom za 700 miliónov dolárov (viac ako 600 miliónov eur), vrátane dvoch súkromných lietadiel.
Dovážanie kokaínu do USA
Už v marci 2020 za prvej Trumpovej vlády americký federálny súd podľa AP obvinil Madura a niekoľkých jeho blízkych spolupracovníkov z narkoterorizmu a sprisahania s cieľom dovážať kokaín do Spojených štátov.
Za informácie, ktoré by pomohli k jeho dolapeniu, vtedy americká vláda ponúkla 15 miliónov dolárov (12,8 milióna eur). Tento rok v januári vláda prezidenta Joea Bidena krátko pred Trumpovým druhým nástupom do úradu odmenu zvýšila na 25 miliónov dolárov (21,4 milióna eur), čo bola rovnaká suma, akú po teroristických útokoch na Spojené štáty zo septembra 2001 vypísali USA na lídra teroristickej siete al-Káida Usámu bin Ládina.
„Toto je najväčšia odmena v našej histórii a dvojnásobok oproti sume ponúkanej za Usámu bin Ládina,“ napísal v piatok na sieti X námestník amerického ministra zahraničia Christopher Landau. „Teším sa na rýchle obnovenie ústavného poriadku vo Venezuele, kde vlani drvivou väčšinou odmietli Madura a hlasovali za Edmunda Gonzáleza,“ dodal.
Pri moci vďaka neslobodným voľbám
Maduro je prezidentom od roku 2013. Pri moci sa drží vďaka neslobodným voľbám, prenasledovaniu svojich odporcov a tiež vďaka podpore armády, ktorú si zaviazal finančnými a materiálnymi výhodami.
Tento rok v januári začal Madurov tretí mandát, ktorý rovnako ako ten predchádzajúci spochybňuje miestna opozícia aj viaceré krajiny vrátane USA.
Minuloročné prezidentské voľby podľa nich vyhral opozičný politik Edmundo González, ktorý potom pred represiami ušiel do Španielska. Opozícia dokladá jeho výhru záznamami výsledkov z viac ako 80 percent volebných miestností. Zatiaľ čo ústredná volebná komisia označila za víťaza Madura bez toho, aby zverejnila úplné výsledky.
Washington na Madura a desiatky činiteľov jeho režimu v minulosti postupne uvalil množstvo sankcií a snaží sa tiež obmedziť príjmy, ktoré má Venezuela z predaja ropy.
Avšak Trumpova vláda s Madurovým kabinetom tiež rokuje. Minulý mesiac napríklad dojednala s Caracasom prepustenie desiatich Američanov zadržiavaných vo Venezuele a ôsmich desiatok venezuelských politických väzňov výmenou za repatriáciu asi 250 venezuelských migrantov deportovaných tento rok Spojenými štátmi do Salvadoru.
Krátko po tejto výmene minulý mesiac tiež Trumpova vláda znovu povolila americkej firme Chevron ťažiť vo Venezuele ropu. Tento rok vo februári Trump zrušil výnimku, ktorú tam mal Chevron pre ťažbu ropy napriek americkým sankciám voči Madurovmu režimu.
Spoločnosť ju dostala spolu s niekoľkými ďalšími ropnými spoločnosťami v roku 2022 od predchádzajúcej americkej vlády po tom, čo Caracas sľúbil opozícii rovnaké podmienky pri voľbách.
Zdroj: spravy.stvr.sk
