Úvod do Agendy lídrov EÚ - Strategický program na roky 2019-2024
24.07.2019 15:59
Po celkom chaotických počiatkoch v parlamentoch, keďže EP má dve sídla, vlastne tri, sa človek môže podrobne pozrieť aj na politiky, ktoré nám pripravili naši lídri.
Prvé tri týždne v prostredí európskych inštitúcií prebiehali v duchu volieb. Volil sa predseda Európskeho parlamentu a aj jeho 14 podpredsedov a 5 kvestorov. Jednotlivé funkcie a ich právomoci si rozoberieme v ďalších článkoch. Voľby sa konali aj v jednotlivých parlamentných výboroch, kde sa volilo predsedníctvo.
Najviac pozornosti sa však sústredilo na voľbu nového predsedu Európskej komisie. V priebehu roka padalo viacero mien, ktoré boli v hre. Meno pána Timmermansa bolo zmetené zo stola už skôr. V kuloároch sa šepká, že práve on ako prvý podpredseda EK riadil celú Komisiu a aj jej šéfa Jean-Claude Junckera. S týmto nikto nemal vážnejší problém. Problém, kvôli ktorému šéfom vlád alebo prezidentom členských štátov mohol vadiť, bolo zavádzanie politiky do výsostne nezávislej a nestrannej inštitúcie Európskej únie, ktorá má mať čisto technický charakter.
Ďalšie meno lietajúce éterom bolo meno Manfred Weber. Ako politik nemeckej CSU bol kandidátom, ktorého navrhovala nemecká kancelárka Angela Merkelová. Dánka Margrethe Vestager ako terajšia komisárka s portfóliom Hospodárskej súťaže bola protinávrhom francúzskeho prezidenta Emanuel Macrona. Neprešla ani ona.
Kompromisným riešením bola už dnes aj Európskym parlamentom potvrdená Ursula von der Leyen ešte stále zastávajúca funkciu ministerky obrany Nemecka. 16. júla 2019 bola zvolená poslancami za novú predsedkyňu Európskej komisie. Mandát dostala po tom, ako prisľúbila prísnejšie limity emisií a právo iniciatívy pre Európsky parlament. Na pôde EP predstavila svoj program, ktorý sa bude v najbližších 5 rokoch pokúšať presadiť. Prvým krokom však bude zostavenie komisie ako celku. Komisárov navrhujú vlády členských štátov po konzultácii už s novou predsedkyňou. Von der Leyen si však dala podmienku, že „jej“ komisia musí byť rodovo vyvážená. Tento predpoklad by od členských štátov vyžadoval navrhnúť na rovnakú pozíciu dvoch kandidátov - muža a aj ženu. Bude celkom zaujímavé sledovať výberové konanie, kde namiesto odbornosti bude hrať hlavnú úlohu pohlavie jednotlivých kandidátov. Keďže ide o budúcnosť Európy ako takej, mohli a aj mali by sme byť k takémuto kritériu možno aj trochu kritickejší. Určite je v niektorých otázkach najvyšší čas diskutovať a aj rozhodnúť. Preto by som osobne preferovala odbornosť pred akýmkoľvek iným kritériom! Ale pripúšťam, že sa môžem mýliť a odbornosť nemusí hrať hlavnú úlohu ani v závažných otázkach týkajúcich sa budúcnosti nášho kontinentu.
Každý nový komisár prípadne komisárka bude vypočúvaný jednotlivými výbormi Európskeho parlamentu, ktoré majú v portfóliu oblasti, na ktoré budú títo kandidáti nominovaní. Poslanci vo výboroch budú hodnotiť a posudzovať, či jednotlivý kandidáti spĺňajú požiadavky, aby sa mohli stať komisármi pre jednotlivé rezorty v Európskej komisii. Až po schválení parlamentnými výbormi sa bude o jednotlivých komisároch hlasovať v pléne Európskeho parlamentu. Nie však jednotlivo. Európska komisia musí dostať od Európskeho parlamentu mandát ako celok. Ak tento mandát komisia dostane, môže od prvého novembra tohto roku začať oficiálne fungovať. Ak nie, celý kolotoč sa rozbehne nanovo.
Úlohou Európskej komisie bolo, je a bude presadzovať jednotlivé politiky, respektíve smerovanie, ktoré určí Európska rada. Dlhodobé rokovania, ktoré európski lídri vedú na plánovaných ale aj na takzvaných neformálnych summitoch, sú pretavené do určitých úloh. Tieto úlohy sú zväčša potom výstupom z týchto rokovaní, kde sú presne vymedzené jednotlivé priority.
Najnovšie sa lídri členských štátov dohodli na štyroch prioritách:
1. ochrana občanov a slobôd,
2. rozvoj silnej a zdravej hospodárskej základne,
3. budovanie klimaticky neutrálnej, ekologickej, spravodlivej a sociálnej Európy,
4. podpora európskych záujmov a hodnôt na globálnej scéne.
Strategický program, ktorého súčasťou tieto priority sú, obsahuje aj spôsoby, ako ich splniť.
Jednotlivé politiky, ktoré sú z dielne Európskej rady, dostáva Európska komisia na stôl na spracovanie. Jej úlohou, ako nezávislej a nestrannej inštitúcie chrániacej záujmy výlučne Európskej únie a nie záujmy občanov EÚ ako nepresne uvádzajú, žiaľ, aj niektorí europoslanci, bude v týchto otázkach vypracovať návrhy legislatívnych aktov. Tieto potom predloží Komisia ako celok Rade Európskej únie. Táto inštitúcia je zložená z jednotlivých ministrov členských štátov zodpovedných za jednotlivé rezorty. Napríklad, ak sa bude jednať v konkrétnom akte o otázku týkajúcu sa životného prostredia, tak o takomto legislatívnom návrhu bude rokovať Rada EÚ zložená z ministrov zodpovedných za rezort životného prostredia v jednotlivých členských štátoch. Keď sa oni dohodnú na znení, legislatívny akt putuje do Európskeho parlamentu, kde ho poslanci viac či menej politicky zafarbujú. Ako prebieha tento proces, si rozoberieme v jednom z ďalších článkov.
Ak sa však ešte vrátim k budúcej voľbe jednotlivých komisárov, mám malú pripomienku. Ako žena považujem za celkom nefér, aby možným hlavným kritériom výberu bolo pohlavie. Problémom pre mňa sú možné pochybnosti. Ak by som bola, čo nie som a ani nebudem, menovaná vládou na jednu z komisárskych stoličiek, hlodali by vo mne pochybnosti, či som naozaj na túto funkciu najpovolanejšia alebo je to len a len otázka toho, či mám to „správne“ pohlavie. Mne osobne by to vadilo!
Judita Laššáková - asistentka europoslanca Miroslava Radačovského
Zdroj: InfoVojna
