V boji proti klimatickej kríze bude využívaná jadrová energia
16.12.2019 09:43
Využívanie jadrovej energie bude súčasťou boja krajín Európskej únie proti klimatickej kríze. Taký je výsledok dvojdňového summitu EÚ v Bruseli, ktorého hlavnou témou boli plánované zmeny v európskom hospodárstve, smerujúce k jeho úplnej alebo aspoň takmer úplnej uhlíkovej neutralite do roku 2050.
Výslovné spomenutie jadrovej energetiky ako súčasti tohto plánu bolo podmienkou Českej republiky, Maďarska a Poľska na to, aby tento plán schválili. Jeden z členov tohto východoeurópskeho odbojného tria, Poľsko, plán napriek tomu nepodporil, no ani ho nevetoval a tým umožnil jeho prijatie.
Energetická bezpečnosť
Podľa výsledného dokumentu si Európska rada „uvedomuje potrebu zaistiť energetickú bezpečnosť členských krajín a rešpektovať ich právo na to, aby si sami zvolili svoj energetický mix a vybrali tie najvhodnejšie technológie“.
„Niektoré krajiny deklarovali, že ako súčasť ich národného energetického mixu využívajú jadrovú energiu,“ uvádza sa v dokumente.
S vedomím, že prelomiť hroziace veto troch východoeurópskych krajín, ktoré zablokovali dohodu o postupnom prechode na uhlíkovú neutralitu už na júnovom summite, bude nesmierne ťažké, predstavila nová šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyen už v stredu takzvaný „Európsky zelený údel“. Ide o dohodu, v rámci ktorej chce dať EÚ sto miliárd eur na pomoc tým členským krajinám EÚ, ktoré sú najviac závislé od fosílnych palív.
Macron: Jadro je súčasťou plánu. Česko prepašovalo zmienku o jadre do dohody
Aj tak nebolo dlho isté, či to Prahu, Varšavu a Budapešť presvedčí. V tom, aby bolo v záveroch summitu ako súčasť boja proti klimatickej kríze spomenuté aj využívanie jadrovej energie, mali východoeurópske štáty prirodzenú podporu Francúzska, ktorého energetika je založená z veľkej časti na jadre.
„Jadro je súčasťou plánu. Krajiny, ktoré sú závislé len na uhlí, nebudú schopné prejsť z večera na ráno len na obnoviteľné zdroje,“ hovoril už pred summitom francúzsky prezident Emmanuel Macron.
V piatok po skončení summitu sa bránil, že to nebol on, kto do výslednej dohody „prepašoval“ zmienku o jadre: „Toto explicitné spomenutie jadra požadovala Česká republika a Poľsko. Ja som to nepotreboval. Je ale pravda, že nemôžeme požadovať od krajín, ktorých domáca produkcia závisí zo 60 či 70 percent na uhlí, aby prešli z večera na ráno na obnoviteľné zdroje,“ zopakoval Macron.
Babiš: Jadrová energia je čistá energia
Výsledky summitu si pochvaľoval český premiér Andrej Babiš: „Jadrová energia je čistá energia. Neviem, prečo s tým niektorí ľudia majú problém.“
Pridal sa aj slovenský premiér Peter Pellegrini, ktorý vyhlásil, že bez jadrových elektrární by EÚ nebola schopná dosiahnuť vytýčené zmeny.
S plánom vyslovene spomínať jadrovú energiu pôvodne nesúhlasili viaceré krajiny, ktoré sa dlhodobo stavajú proti jadru, konkrétne Rakúsko, Nemecko či Luxembursko, nakoniec s tým však súhlasili.
Jadrová energetika je súčasťou energetického mixu v 14 z celkového počtu 28 členských krajín EÚ a na celoeurópskej úrovni sa podieľa na výrobe elektriny zhruba tridsiatimi percentami.
Mnohí ekológovia nadšení nie sú
Mnohí ekológovia z nej však – napriek jej nesporným výhodám v boji proti znižovaniu emisií – naďalej nie sú nadšení, a upozorňujú na riziko veľkých havárií, aké poznáme z Černobyľu či japonskej Fukušimy.
Navyše, hoci sa členské krajiny EÚ nakoniec na pláne na prechod k bezuhlíkovej ekonomike dohodli, odborníci varujú, že EÚ je momentálne veľmi ďaleko od toho, aby sa jej podarilo splniť ciele, ktoré si sama v tomto smere vytýčila.
V stredu to na medzinárodnej konferencii o klimatických zmenách v Madride priznala aj Európska agentúra pre životné prostredie (EEA). Podľa EEA, ak zostanú opatrenia v boji proti vypúšťaniu skleníkových plynov také, aké jednotlivé členské štáty EÚ momentálne deklarujú, do roku 2030 sa zníži množstvo vypúšťaných skleníkových plynov do atmosféry z územia krajín EÚ oproti úrovni z roku 1990 len o tridsať percent.
Klimatická kríza
Únia, ktorá sa rada vidí v úlohe svetového lídra v oblasti boja proti klimatickej kríze, si pritom stanovila za cieľ znížiť toto množstvo do roku 2030 nie o 30, ale o 40 percent. Aj tento cieľ pritom mnohí odborníci označovali ako slabý a žiadali, aby sa únia zaviazala až k 55-percentnému zníženiu emisií do roku 2030, pretože ani zníženie o 40 percent by podľa nich nemuselo zabrániť dnes ešte nepredstaviteľným zmenám klimatickej situácie na Zemi.
„Súčasné trendy ukazujú, že v oblastiach ako znižovanie emisií skleníkových plynov, priemyselných emisií, produkcie odpadu, zvyšovania energetickej efektivity a zvyšovania podielu obnoviteľnej energie sa pokrok spomaľuje. Výhľadovo, súčasná miera pokroku nebude dostatočná na splnenie cieľov vytýčených pre roky 2030 a 2050,“ priznala v aktuálnej správe EEA.
Články súvisiace s tematikou:
Zdroj: SITA / YouTube
