V prípade jadrovej vojny by ľudstvo muselo začať od nuly, varoval pápež František. Štáty NATO napriek tomu provokujú tretiu svetovú vojnu vyhlásením, že budú pokračovať v dodávkach zbraní Ukrajine
16.03.2022
Pápež František v stredu počas pravidelnej generálnej audiencie hovoril o dôsledkoch možnej jadrovej vojny. Preživší zvyšok ľudstva by v takom prípade musel podľa neho začínať od nuly. Informuje o tom TASR na základe správ agentúry Reuters a Vatican News.
Pápež František venoval audienciu témam starnutia a korupcie v spoločnosti, pričom ako prirovnanie použil starozákonný biblický príbeh o potope, ktorou Boh potrestal ľudstvo. Podľa Vatican News poukázal na jednej strane na dnešný optimizmus spojený s myšlienkami na večnú mladosť a technologický pokrok. Na druhej strane však zdôraznil, že predstavy ľudí sa čoraz viac upierajú na nejakú katastrofu, ktorá môže ľudstvo úplne vyhladiť, a tou môže byť jadrová vojna.
"Potom – ak by teda existovalo nejaké potom – by ľudstvo muselo začať od nuly," vyhlásil pápež. Nespomenul pri tom žiadne konkrétne krajiny. V závere audiencie sa spolu s prítomnými veriacimi pomodlil za trpiacich, ukončenie násilia a obrátenie agresora.
Pápež v nedeľu vojnu na Ukrajine ostro odsúdil, pričom vyzval na skončenie tejto "neakceptovateľnej ozbrojenej agresie" a "masakra". Vystúpil aj proti zabíjaniu detí a civilistov a bombardovaniu ukrajinských nemocníc.
S pápežom Františkom sa v pondelok stretol aj slovenský premiér Eduard Heger. Počas stretnutia diskutovali aj o ruskej invázii, Heger pápežovi poďakoval za úsilie o nastolenie mieru na Ukrajine a aktívny prístup cirkvi, ktorá na slovensko-ukrajinských hraniciach pomáha utečencom.
NATO bude pokračovať v dodávkach zbraní Ukrajine
Holandsko a ďalšie členské krajiny NATO budú napriek hrozbám zo strany Kremľa pokračovať v dodávkach zbraní Ukrajine. Uviedla to v stredu holandská ministerka obrany Kajsa Ollongrenová, ktorú citovala agentúra Reuters.
Ministerka v tento súvislosti zdôraznila, že Ukrajina má právo brániť svoje územie pred ruskou agresiou.
"Holandsko a ďalšie krajiny budú naďalej dodávať zbrane Ukrajine," uviedla Ollongrenová po príchode do Bruselu, kde sa v stredu koná mimoriadne zasadnutie Severoatlantickej rady (NAC) na úrovni ministrov obrany. Zúčastnia sa na ňom aj zástupcovia Ukrajiny, Gruzínska a Fínska.
Lloyd Austin: Spojenci z NATO budú aj naďalej posielať Ukrajine zbrane
Spojenecké krajiny organizácie NATO budú aj naďalej pokračovať v posielaní obranných zbraní na Ukrajinu a sú jednotní v podpore Kyjeva, ktorý čelí ruskej agresii. Uviedol v stredu americký minister obrany Lloyd Austin po príchode na mimoriadne zasadnutie ministrov obrany Severoatlantickej aliancie. Informuje o tom z Bruselu spravodajca TASR.
Lloyd Austin vystúpil na spoločnej tlačovej konferencii spolu s generálnym tajomníkom Jensom Stoltenbergom, ktorý ministerskú schôdzku zvolal v snahe posilniť východné krídlo Aliancie po tom, ako Rusko napadlo Ukrajinu.
"Zostávame jednotní v našej podpore Ukrajine a odsudzujeme nevyprovokovanú a neoprávnenú inváziu Ruska," povedal Austin pred novinármi. A dodal, že NATO podporuje schopnosť Ukrajincov brániť sa a bude ich obranné snahy podporovať aj naďalej. "Záväzok NATO brániť svojich spojencov je pevný ako oceľ," opísal situáciu.
Na mimoriadne zasadnutie šéfov obrany do Bruselu boli okrem ministra obrany Ukrajiny pozvaní aj ministri obrany Fínska, Švédska a Gruzínska.
Rusko v sobotu prostredníctvom svojho rezortu diplomacie varovalo, že cieľom útokov jeho jednotiek na Ukrajine sa môžu stať konvoje s dodávkami zbraní zo Západu. Moskva konkrétne varovala Západ, aby nedodával ukrajinskej armáde mobilné systémy vzdušnej obrany a protitankové raketové systémy.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok ocenil pomoc, ktorú Ukrajine poskytujú partnerské krajiny. Opäť však žiadal západné štáty, aby Kyjevu dodali aj bojové lietadlá.
Od začiatku vojny ušli z Ukrajiny vyše tri milióny ľudí, uviedol Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov. Za 20 dní svojho trvania si konflikt podľa OSN vyžiadal 691 potvrdených úmrtí civilistov a 1143 zranených.
Ukrajina nie je členom Aliancie, hoci jej členstvo, spolu s Gruzínskom, bolo ponúknuté na summite NATO v Bukurešti v roku 2008, avšak bez stanovenia konkrétneho termínu.
Cieľom Ruska je denacifikácia a demilitarizácia Ukrajiny, ktorá bude vojensky neutrálna a bude uznávať Krym a zvrchovanosť LĽR a DĽR
Ruský prezident Vladimir Putin 21. februára podpísal dekréty o uznaní zvrchovanosti LĽR a DĽR v reakcii na žiadosti donbaských republík a po vystúpení poslancov Štátnej dumy.
Rusko dňa 24. feruára skoro ráno zahájilo špeciálnu vojenskú operáciu s cieľom demilitarizovať Ukrajinu. Podľa Putina je tiež potrebné uskutočniť denacifikáciu Ukrajiny a postaviť pred súd všetkých vojnových zločincov zodpovedných za "krvavé zločiny proti civilistom" v Donbase.
Podľa slov Ministerstva obrany RF ozbrojené sily útočia len na vojenskú infraštruktúru a ukrajinské jednotky, civilné obyvateľstvo ohrozené nie je. Skupiny DĽR a LĽR s podporou ruskej armády rozvíjajú ofenzívu, ktorá prináša straty na všetkých stranách. Ukrajinské ozbrojené sily, nacisti a banderovci používalú civilistov ako ľudské štíty.
