V Slovinsku otvorili prvú mešitu. Výstavbu financoval Katar, sponzor terorizmu
07.02.2020 19:45
V slovinskom hlavnom meste Ľubľana otvorili prvú mešitu v tejto bývalej juhoslovanskej republike. Stalo sa tak zhruba 50 rokov po tom, ako bola predložená prvotná žiadosť o jej výstavbu. Odporcovia tohto projektu – vrátane tých, ktorí kritizovali skutočnosť, že financie na výstavbu mešity pochádzajú z Kataru – sa opakovane pokúsili zamedziť vzniku svätostánku.
Hlava slovinskej islamskej komunity mufti Nedžad Grabus vyhlásil, že otvorenie mešity predstavuje „kľúčový okamih v životoch“ jej príslušníkov. „Slovinsko je posledným postjuhoslovanským štátom, ktorý má svoju mešitu, čo z Ľubľany robí metropolu, a nie iba provinčné mesto na okraji sveta,“ povedal Grabus na tlačovej konferencii.
Moslimovia v Slovinsku prvý raz podali žiadosť o výstavbu mešity koncom 60. rokov 20. storočia, keď bola táto prevažne katolícka alpská krajina súčasťou komunistickej Juhoslávie. Komunita dostala povolenie o 15 rokov neskôr, ale narazila na odpor pravicových politikov a skupín, ako aj na finančné prekážky, informuje tlačová agentúra AFP.
Výstavba, ktorá sa začala v roku 2013, stála približne 34 miliónov eur, pričom 28 miliónov pochádzalo z katarských darov, uviedol Grabus. Mešita je situovaná v polopriemyselnej oblasti Ľubľany, pojme maximálne 1400 veriacich a tvorí jadro šiestich budov islamského kultúrneho centra. Do komplexu patria tiež úrady komunity, vzdelávacie stredisko, knižnica, byty moslimskej inteligencie či 40 metrov vysoký minaret.
Všetky budovy sú postavené z bieleho betónu kombinovaného s oceľou, sklom a drevom. Interiéru mešity dominuje veľká modrá kupola, čo je odkaz na nebo a slávne svetové mešity, napríklad Modrú mešitu v tureckom Istanbule.
„Chceli sme prepojiť hodnoty tradičnej islamskej architektúry s moderným dizajnom,“ uviedol pre AFP architekt Matej Bevk s tým, že sklené fasády centra majú symbolizovať jeho transparentnosť a otvorenosť.
Slovinskí moslimovia, ktorí dosiaľ využívali na modlitby a slávnosti prenajaté športové haly alebo iné budovy, tvoria dve a pol percenta z dvojmiliónového obyvateľstva Slovinska a predstavujú tam druhú najväčšiu náboženskú skupinu. Grabus odhaduje, že v krajine žije 80.000 moslimov.
Kritici projektu sa pokúsili dvakrát – v rokoch 2004 a 2009 – výstavbe mešity zabrániť, dožadujúc sa vypísania referenda. Ústavný súd to však v oboch prípadoch zamietol. Odporcovia tvrdia, že Katar je jedným z hlavných sponzorov terorizmu.
V roku 2016 sa na lokalite rozostavanej mešity dva razy objavili pohodené prasacie hlavy a krv; islam považuje ošípané za nečisté a konzumáciu ich mäsa i vedľajších produktov zakazuje.
Zdroj: napalete.sk
