Vagovič a jemu podobní sa mýlia … novinári si privykli súdiť ľudí a dokonca už aj posudzovať dejiny
14.12.2019
Marek Vagovič je novinár pracujúci pre portál aktuality.sk. V jednom zo svojich ostatných komentárov pod názvom „Komunizmus a fašizmus sú rovnaké zlo, súdruh konšpirátor“ vychrstol svoje myšlienky inšpirované mediálnymi aktivitami poslanca Smeru-SD Ľuboša Blahu. No len preto, že Blaha sa správa spôsobom jemu vlastným, by pán Vagovič nemal primitívne prekrúcať historické fakty a podľa vlastných (ne)sympatií niekomu pripisovať aj to, čo môžu mať na svedomí zpráve tí, ktorých sám kedysi uznával alebo ešte aj uznáva...
Novinári i mnohí iní si zvykli hodnotiť minulosť výlučne cez poznanie súčasnosti. To však nie je ani správne, ani objektívne. Ak by povedzme Oliver Cromwell, ktorý ešte v roku 2002 figuroval v prvej desiatke najvýznamnejších Britov, vedel, že jeho opatrenia voči írskym katolíkom budú posudzované ako genocída a že Íri na to budú o pár storočí inak nazerať, možno by to v dávnejšej minulosti nerobil. Dal usmrtiť množstvo ľudí, no v Británii má sochy a nikomu neprekážajú. Respektíve prekážajú, ale tomu, komu áno, to nepomôže. Ak by Pápež Pius II. vedel, že Hitler vojnu prehrá, určite by jeho vojskám neposväcoval zbrane. Však, pán Vagovič? Rovnako by cirkev neupálila v minulosti toľko nevinných žien zaživa či neutopila ich počas tortúry vo vode. Trhanie jazyka či vypaľovanie očí by si tiež asi odpustila. Kto jej to dnes denne pripomína? Nikto. Naopak, všetky médiá jej naháňajú fanúšikov pri každom jej sviatku. A veru aj dnes by bolo čo vytknúť pánom farárom. Pretože to, čo mnohí páchajú, je nielen trestné, ale aj veľmi odporné.
Hitlera počas jeho vlády podporovala drvivá väčšina sfanatizovaných Nemcov. Vedeli, že vyhladzuje a chce vyhladiť celé národy. Vedeli, akých krutosti sa dopúšťa. Dnes sa to čoraz viac bagatelizuje. Nebyť židovských obetí, na tých druhých, hlavne Slovanov, by si nik ani nespomenul.
A komunizmus, pán Vagovič? Mal chyby, nesporne. Veď ho zaviedli a riadili ľudia, nie roboti, a umelá inteligencia už vôbec nie. No pozrime sa, koho či čo komunizmus striedal. Hádam dnes nechceme tvrdiť, že cársky režim v Rusku bol raj na zemi. Nebol. Stačí sa aj dnes ísť pozrieť do väznice Petropavlovskej pevnosti v Petrohrade. Strach a hrôza. Neskutočné, čo bol cár schopný robiť poddaným, intelektuálom i nevoľníkom. Asi pre niečo tá revolúcia v Rusku vypukla a masy ju podporili.
A inde vo svete? Napríklad aj v našich končinách sa komunistický režim nastolil po druhej svetovej vojne, najväčšej vojne v dejinách ľudstva. V rozbitej krajine so zdecimovaným obyvateľstvom a úbohým rozvojom. Ľudia v medzivojnovom kapitalizme, pán Vagovič, chodili zväčša bosí a hladovali. Aj deti do školy chodili bosé. To sa vám, pán Vagovič, za komunistov už určite nestalo. Desiatu, ktorú vám zabalila mama, ste možno ľahkovážne hodili do koša. Z dvorov na dedinách postupne zmizli také dominanty ako hnojiská. Napriek tomu, každý mohol byť sýty. Každý. Pritom nie je známe, že by komunisti mali zámer páchať genocídu na komkoľvek, pripútavať kohokoľvek na dereš, sexuálne zneužívať maloletých, či nebodaj strieľať novinárov. A nebavíme sa o politických väzňoch!. Zamedzovali šíreniu porna ani drog. Verím, že viete čítať s porozumením, pán Vagovič.
Ach, zabudla som. Neboli mandarínky a niekedy ani toaletný papier. Tu máte pravdu vy, pán Vagovič. Dokonca sa chodilo nakupovať s košíkom, prípadne sa nákup dával do textilnej tašky. Také zaostalé. Veď na Západe už mali plastové tašky – to bolo také pokrokové. Či to už dnes nie je in?
Judita L.
Články súvisiace s tematikou:
Zdroj: InfoVojna
