Vedúca pracovníčka eurokomisie zodpovedná za zahraničnú politiku EÚ Kallasová informovala, že viaceré štáty EÚ sú proti iniciatíve poskytnúť Ukrajine vojenskú pomoc

20.03.2025
Kaja Kallasová svoj plán predložila tento mesiac. Členské štáty by sa podľa neho na dobrovoľnej báze mali zaviazať, že v roku 2025 poskytnú Kyjevu kľúčové zbrane v hodnote 20 až 40 miliárd eur.

Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová vo štvrtok v Bruseli priznala, že niektoré veľké krajiny Európskej únie sú proti jej plánu poskytnúť tento rok Ukrajine vojenskú pomoc vo výške až 40 miliárd eur. Zamerať sa chce najmä na dodávku dvoch miliónov kusov delostreleckej munície, informuje osobitný spravodajca TASR.

"Vieme tiež, že vo väčšine európskych krajín sú naozaj obavy z rozpočtových deficitov a sú tam problémy," povedala novinárom pred zasadnutím Európskej rady (ER). Kallasová svoj plán predložila tento mesiac. Členské štáty by sa podľa neho na dobrovoľnej báze mali zaviazať, že v roku 2025 poskytnú Kyjevu kľúčové zbrane v hodnote 20 až 40 miliárd eur.

Proti tejto iniciatíve - ktorá bola založená na tom, že štáty budú prispievať podľa svojej ekonomickej sily - sa však podľa AFP postavili viaceré krajiny vrátane Talianska, Španielska a Francúzska. Do iniciatívy sa neplánujú zapojiť ani Maďarsko a Slovensko.

Rôzne postoje krajín k tejto iniciatíve podľa Reuters odrážajú rozdelenie na štáty, ktoré sú geograficky bližšie k Rusku a poskytli Ukrajine viac pomoci, a na tie, ktoré sú od neho ďalej a pomohli menšou čiastkou v pomere k svojim ekonomikám.

V Európe v tejto oblasti podľa nemeckého Kielskeho inštitútu pre globálnu ekonomiku (IfW) vedú Estónsko, Dánsko a Litva, ktoré v období od januára 2022 do decembra 2024 poskytli Ukrajine pomoc za viac než dve percentá svojho HDP. Naopak, Taliansko, Španielsko, Portugalsko a Slovinsko patria medzi krajiny, ktoré poskytli najmenej - menej než pol percenta svojho HDP. Na konci rebríčka je Maďarsko, ktoré má v EÚ podľa Reuters vládu najviac naklonenú Rusku.

Naznačujúc tento odpor Kallasová doplnila, že bezprostredným cieľom je dohodnúť obmedzenejší plán na poskytnutie dvoch miliónov kusov munície do Kyjeva v hodnote päť miliárd eur. "Realistický plán by bol tých päť miliárd na muníciu a na tom teraz pracujeme," zdôraznila.

O iniciatíve Kallasovej budú lídri dvadsaťsedmičky rokovať aj vo štvrtok na summite Európskej rady v Bruseli.

Podľa analýzy zverejnenej v pondelok v denníku Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ) čelí šéfka zahraničnej politiky EÚ Kaja Kallasová rastúcemu odporu v kľúčových západoeurópskych hlavných mestách v súvislosti s jej ambicióznym plánom vojenskej pomoci Ukrajine. Francúzsko, Taliansko, Španielsko a Portugalsko sa teraz podľa denníka pridávajú k Maďarsku a sú proti novým významným príspevkom.

 

Zdroj: hnonline.sk / InfoVojna

 

 

 

Zdielať článok na:  
Telegram

Ďalšie články:

VIDEO: Modelingový agent Miro Šimonič o zlých dojmoch po svojom pobyte v USA, platení slovenských ovplyvňovačov britskou vládou, intelektuálnej povýšeneckosti progresívcov, rozdelení celej spoločnosti skrytými silami známymi pod označením „Deep state“, nezmyselných opatreniach bratislavského primátora Matúša Valla a jeho tímu pri riadení hlavného mesta, o smrti jeho blízkej osoby a negatívnych skúsenostiach, ktoré musela jeho rodina podstúpiť v nemocnici a na úradoch, o neľudskom prístupe mnohých ľudí, o nedôstojných podmienkach slovenských seniorov, ale aj o tom, že pre Slovákov je téma smrti tabu a nevedia o nej empaticky komunikovať s inými

VIDEO: Exriaditeľ kontrarozviedky SIS Peter Tóth o financovaní politickej kampane, ovplyvňovní slovenských parlamentných volieb a šírení britskej propagandy vládou Spojeného kráľovstva na území svojho spojenca, o 70tich ovplyvňovačov, ktorí na sociálnych sieťach a vo verejenom priestore pracovali v službách cudzej mocnosti, o mlčaní opozície, protiruskej hystérii v Európe na spôsob mccarthismu, snahe udržať v Európe ideologickú jednotu, hybridných hrozbách, dvojakom metri, ale aj o medzinárodných tlakoch a potrebe prijatia zákona o zahraničných agentoch