Verejnosť sa bez obáv môže zúčastniť pohrebu generála Lučanského, oznámil exminister Harabin aj advokátka Krajníková
07.01.2021 21:15
Harabin: Zúčastním sa na pohrebe generála Lučanského, platný právny stav mi to umožňuje
„Verejne oznamujem, že v piatok 8. januára 2021 ako zdravá osoba, nenapadnutá virózou COVID-19, sa zúčastním poslednej rozlúčky tragicky zosnulého generála Mgr. Milana Lučanského,“ oznamil na sociálnej sieti Štefan Harabin.
„Platný právny stav na území Slovenskej republiky mi to umožňuje aj pri existencii uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 808 z 31. decembra 2020 a vyhlášky č. 77 Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky z 31. decembra 2020…Nie každý orgán verejnej moci môže konať tak, ako si zmyslí, ani tak, ako sa mu žiada, ale môže konať výlučne v medziach zverenej právomoci, a tú musí uplatňovať spôsobom a za podmienok, keď mu Ústava a zákony dovoľujú konať,“ zdôrazňuje Harabin.
„Bez najmenších pochybností je zrejmé, že uznesenie vlády nie je normatívnym právnym aktom podľa legálnej definície uvedenej v § 1 ods. 1 zákona č. 400/2015 Z. z. Nemôže preto všeobecne zaväzovať obyvateľov Slovenskej republiky. Ide o procesné rozhodnutie najvyššieho kolektívneho orgánu reprezentujúceho výkonnú moc, a zaväzuje len samotnú vládu Slovenskej republiky, resp. príslušné štátne orgány/úrady, ale nie slobodné fyzické osoby – obyvateľov Slovenskej republiky. Iná by bola situácia, ak by šlo aspoň o nariadenie vlády, ktoré je normatívnym právnym aktom.“
„V tejto spojitosti je obsah uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 808 z 31. decembra 2020 s účinnosťou od 1. januára 2021 pre obyvateľov Slovenskej republiky v zásade irelevantný. Ak ním vláda obmedzila slobodu pohybu a pobytu zákazom vychádzania (patriacu medzi základné ľudské práva a slobody) podľa čl. 5 ods. 4 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z., v čase od 5.00 hod. do 1.00 hod. nasledujúceho dňa, ide nesporne o neúčinnú a nevykonateľnú úpravu. Citované platí aj na všetky predchádzajúce uznesenia vlády z posledného obdobia, ktorými rovnakým (neúčinným a nevykonateľným) spôsobom obmedzila resp. zakázala uplatňovanie základných práv a slobôd (napr. aj právo pokojne sa zhromažďovať v počte nad 6 osôb patriace medzi základné politické práva obmedzené uznesením vlády č. 718 z 11. novembra 2020 podľa čl. 5 ods. 3 písm. h) ústavného zákona č. 227/2002 Z. z.).“ Argumentuje zdatný právnik Harabin.
A dodáva: „Uznesenia vlády Slovenskej republiky nie sú všeobecne záväzné. Ich obsahom sa preto bežný občan môže riadiť dobrovoľne, ale nemusí.“
V súvislosti so základným ľudským právom na slobodu pohybu a pobytu ako aj základným politickým právom zhromažďovať sa Harabin uvádza: „V zmysle Ústavy Slovenskej republiky čl. 7 ods. 5 : „medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi“;
Podľa Harabina „čl. 23 ods. 1 „sloboda pohybu a pobytu sa zaručuje“; ods. 3 „slobody podľa odsekov 1 a 2 môžu byť obmedzené zákonom, ak je to nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, udržanie verejného poriadku, ochranu zdravia alebo ochranu práv a slobôd iných a na vymedzených územiach aj v záujme ochrany prírody… právo pokojne sa zhromažďovať sa zaručuje.
„Ústava SR dovoľuje vy(ob)medzovať základné práva a slobody iba zákonom (čl. 13 ods. 2). Takú .právomoc Ústava zveruje iba zákonodarnej moci. Nepriznáva ju dokonca ani výkonnej moci,“ zdôrazňuje bývalý sudca.
„Bez najmenších pochybnosti treba uviesť, že nielen uznesením vlády, ale ani vyhláškou akéhokoľvek úradu (ktorý navyše nie je ani ústredným orgánom štátnej správy, ako napríklad aj Úrad verejného zdravotníctva) nemožno obmedzovať/zakazovať uplatňovanie základných ľudských práv a slobôd garantovaných občanom a obyvateľom nielen Ústavou Slovenskej republiky, ale aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a majú prednosť pred našimi zákonmi,“ zdôrazňuje Harabin.
„Dávam uvedené na vedomie policajnému prezidentovi Kovařikovi i generálnemu prokurátorovi Žilinkovi, aby vedeli, že pokiaľ dajú pokyn na moje stíhanie, pôjde z ich strany o trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa za núdzového stavu so sprísnenou trestnou sadzbou a tento pokyn bude možné hodnotiť aj z pohľadu, či išlo, alebo nešlo o pokyn politický a nie právny.“
„Základom riadenia ľudskej spoločnosti prostredníctvom práva nie je svojvôľa,“ tvrdí Štefan Harabin a pripomína, že „nerešpektovanie zverenej právomoci a svojvôľa je zvláštnosťou fungovania Slovenskej republiky pod vládou vedenou Matovičom v boji s koronavírusom.“
JUDr. Krajníková: Na pohrebe Lučanského sa môže zúčastniť verejnosť. Uznesenie vlády je neplatné
Po Štefanovi Harabinovi už aj JUDr. Adriana Krajníková zvoláva verejnosť na pohreb generála Lučanského. Ten sa uskutoční už zajtra, 8.1. o 14 hodine v Štrbe. Krajníková upozorňuje, že uznesenie vlády, aj obe vyhlášky ÚVZ SR, ktoré v tejto súvislosti vláda vydala, sú v rozpore s Ústavou SR a sú nezákonné.
„Nikto nemôže zmariť účasť verejnosti v ľubovoľnom počte na pohrebe generála Lučanského, nakoľko k tomu neexistuje legitímny právny dôvod. Vrátane Uznesenia vlády č. 808, zo dňa 31.12.2020 vydaného v Zbierke zákonov SR a Vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR č. 77, zo dňa 31.12.2020, vydanej vo Vestníku vlády SR,“ napísala Krajníková na svojej stránke.
Ďalej upozornila, že vládou vydané Uznesenie vlády č. 808/2020, ktoré obmedzuje slobodu pohybu a pobytu zákazom vychádzania (navyše bez zákonného označenia skutkovej podstaty rozsahu zákazu podľa čl. 5 ods. 3 písm. g) Ústavného zákona č. 227/2002 Z.z.),Vyhláška Úradu verejného zdravotníctva SR č. 77/2020, ktorá v § 4 ods. 2, písm. a) zakazuje hromadné podujatia, vrátane pohrebného obradu nad 6 osôb, ako aj Vyhláška Úradu verejného zdravotníctva SR č. 11/2020 o povinnosti prekrytia dýchacích ciest, sú v rozpore s Ústavou SR a sú nezákonné.
„Každý, komu bude zmarená, alebo obmedzená účasť na pohrebe, sa bude môcť domáhať svojich nárokov prešetrením veci podnetom v trestnom konaní, ako aj žalobou na ochranu základného práva slobody pohybu a pobytu, s nárokmi na náhradu škody,“ upozorňuje kontroverzná právnička. „Za uvedeným účelom odporúčam zadokumentovať situáciu a subjekt porušujúci základné práva a slobody,“ dodala ešte.
Pridala ešte aj odôvodnenie, v ktorom sa odvolala na Článok 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ďalej na Čl. 15 a zároveň na niekoľko článkov Ústavy SR. Upriamuje pozornosť hlavne na to, že podľa Čl. 2: Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, podľa čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy SR : Povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd (takže nie vyhláškami, ako sa stalo aj v tomto prípade) a hlavne podľa Článku 23 ods. 1 Ústavy, Sloboda pohybu a pobytu sa zaručuje.
Krajníková vysvetľuje, ako vykladá zákon a Ústavu: „Sloboda pohybu a pobytu sa zaručuje, a obmedzená môže byť iba zákonom. Uznesenie vlády SR nie je zákon! Ani vyhláška Úradu verejného zdravotníctva nie je zákon,“ informuje. „Uznesenia vlády SR, vrátane č. 808/2020 a vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva č. 77/2020, nemajú zákonnú formu, náležitosti ani obsah! Nie je dodržaný zákonný legislatívny postup ich tvorby a vydania, a preto sú neústavné, neplatné, neúčinné a nezáväzné. Tieto právne akty sú nulitné,“ vysvetľuje ďalej.
A nakoniec: „Vláda SR nemá právomoc riadiť štát uzneseniami, ale iba nariadeniami. Úrad verejného zdravotníctva SR, ako orgán, ktorý nie je ústredným orgánom štátnej správy, nemá delegovanú právomoc na tvorbu a vyhlasovanie všeobecných právnych predpisov, zároveň k tomu nemá zákonné splnomocnenie, pričom všeobecne záväzné právne predpisy sa vyhlasujú v Zbierke zákonov SR, nie vo Vestníku vlády,“ dodáva.
„Povinnosti uložené Uzneseniami vlády SR v otázke Covid-19, ale aj Povinnosti uložené Vyhláškami Úradu verejného zdravotníctva v otázke Covid-19, ako neústavnými aktami, sú právne irelevantné,“ píše okrem iného vo svojej dlhej právnej analýze Krajníková.
Celú si ju môžete prečítať TU.
