Viac ako 53% Slovákov odmieta očkovanie na Covid-19. Celkovo 75% z opýtaných vakcínu neprijme

14.12.2020 13:56
Najčastejšie dôvody, pre ktoré by sa ľudia nechceli dať očkovať, sú obavy z vedľajších účinkov vakcíny.

Z prieskumu, ktorý pre RTVS uskutočnila od 3. do 10. decembra na vzorke 1 007 respondentov agentúra Median vyplýva, že až 53% ľudí sa určite nechce sa dať ísť zaočkovať. Ďalších 22% zaškrtla, že sa zaočkovať nedá.

Z čoho vyplýva že 75% z opýtaných vakcínu neprijme.

Celkovo 14 percent respondentov uviedlo, že sa chcú dať určite zaočkovať, skôr áno odpovedalo na prípadné očkovanie 23 percent opýtaných.

Celkovo 31 percent ľudí sa určite dať zaočkovať nechce, ďalších 23 percent má k vakcinácii skôr odmietavý postoj. Zvyšných deväť percent ešte nie je rozhodnutých.

Celkovo 70 percent z tých, ktorí by sa dali očkovať, by tak urobili pre ochranu rodiny. Presnú polovicu opýtaných motivuje snaha zastaviť šírenie vírusu.

Ako dôvod na očkovanie uviedlo ďalších 24 percent respondentov spoločenskú zodpovednosť, 20 percent uvoľnenie opatrení a 13 percent možnosť cestovať. Jedno percento opýtaných nevedelo bližšie špecifikovať dôvod svojho rozhodnutia podstúpiť očkovanie.

Najčastejšie dôvody, pre ktoré by sa ľudia nechceli dať očkovať, sú obavy z vedľajších účinkov vakcíny (76 percent), nedôvera voči farmaceutickým firmám (38 percent) či nedostatok informácií o očkovaní (29 percent). Ďalšími dôvodmi sú obavy z nákazy koronavírusom (21 percent) či obavy z bolesti (tri percentá).

Celkovo 19 percent z ľudí, ktorí by sa nedali očkovať, uviedlo, že očkovanie nemá zmysel a ďalších desať percent si myslí, že ochorenie COVID-19 je výmysel.

Zdroj: cas.sk / startitup.sk

Zdielať článok na:  
Telegram


Ďalšie články:

Ceny ropy pokračujú v raste. Ropný koncern Saudi Aramco pokračuje v znižovaní dodávok ropy do Ázie. Plyn opäť výrazne zdražel, cena elektriny atakuje minuloročné maximá. „Energetická kríza spôsobená vojnou na Blízkom východe je vážnou hrozbou pre svetovú ekonomiky a žiadna krajina sa jej dôsledkom nevyhne,“ vyhlásil šéf Medzinárodnej agentúry pre energiu Fatih Birol. „Ceny potravín sa viažu na vývoj cien palív, ak budú stáť napríklad 3 eurá za liter, okamžite sa to prejaví aj na cenách potravín,“ varuje premiér Robert Fico. „Vojna v Iráne prináša jednoznačné riziko vyššej inflácie a pomalšieho ekonomického rastu,“ uviedol guvernér NBS Peter Kažimír