VIDEO: Boris Kollár odmieta vakcinačnú segregáciu a prirovnal ju k nálepkovaniu ľudí židovskými hviezdami počas druhej svetovej vojny. Inštitút ľudských práv ho obvinil z hanobenia holokaustu a podal na neho trestné oznámenie

17.07.2021 13:40
„Už sme to tu raz mali – tí, čo nosili žlté hviezdy, a tí, čo nenosili žlté hviezdy, alebo komunisti a nekomunisti, jedni mohli, druhí nesmeli,“ vysvetlil šéf parlamentu v rozhovore pre denník SME.

Inštitút ľudských práv reaguje na kontroverzné vyjadrenia Borisa Kollára o žltých hviezdach v relácii denníka SME. Žalujú politika za to, že prirovnával očkovanie k holokaustu. Boris Kollár totiž odmieta povinné očkovanie pre zdravotníkov. 
 
„Štát ľudí naháňa a vytvára reštrikcie, delí ľudí na dve kategórie. „Už sme to tu raz mali – tí, čo nosili žlté hviezdy, a tí, čo nenosili žlté hviezdy, alebo komunisti a nekomunisti, jedni mohli, druhí nesmeli,“ povedal predseda parlamentu v rozhovore pre denník SME.

Keď ho moderátorka Zuzana Kovačič Hanzelová upozornila, že prirovnáva povinné očkovanie k holokaustu, začal sa obhajovať. „Je to patričné porovnávať, nedávajte mi do úst to, čo som nepovedal,“ ohradil sa.
 
Inštitút ľudských práv obvinil Borisa Kollára z toho, že hanobí pamiatku obetí holokaustu. 

„Predseda parlamentu krajiny, ktorá sa podieľala na holokauste, by mal v tejto súvislosti mimoriadne vážiť slová. Považujeme to za tak závažné, že sme požiadali Generálneho prokurátora, aby sa týmito výrokmi zaoberali orgány činné v trestnom konaní,”  povedal riaditeľ IĽP Peter Weisenbacher.
 
Koordinátorka projektu vzdelávania o holokauste (IPEAH) Alena Krempaská dodala, že predseda parlamentu relativizuje holokaust svojimi pomýlenými teóriami. 
 
„Občanov židovského pôvodu počas tzv. Slovenského štátu najprv pripravili o slobodu, potom o majetok a nakoniec väčšinu z nich aj o život. Takto sme stratili vyše 70 000 ľudí a predseda parlamentu to relativizuje svojimi pomýlenými teóriami. Obávam sa, že to naháňa vodu na mlyn rôznym antisemitom a popieračom holokaustu,“ povedala Alena Krempaská.

Inštitút ľudských práv nevidí paralelu a snahy zvrátených vedcov opakovať nacistické experimentálne praktiky z minulosti

Paradoxom je, že Boris Kollár má židovských predkov, ktorí boli priamymi svedkami holokaustu a Inštitút ľudských práv namiesto mementa v podobe identickej paralely v súvislosti s nacistickými experimentmi nielen na Židoch, ale aj na príslušníkoch iných národov a národnostných menšín, ktoré vykonávali v koncentračných táboroch, nielenže mlčí, ale ľudí prezentujúcich toto prirovanie vo forme varovania pred možným opakovaním týchto hrôz, chce prenasledovať a trestať prostredníctvom zákona o hanobení a popieraní holokaustu.

Mnohí lekári a odborníci, ktorí nedostávajú mediálny priestor v korporátnych informačných prostriedkoch (spolupracujúcich s vládami, medzinárodnými inštitúciami a farmaceutickými koncernami na vakcinačnej propagande) v súvislosti s očkovaním hovoria o experimentálnych vakcínach, varujú pred zdravotnými rizikami a poukazujú pri tom na Norimberský kódex. Ten predstavuje súbor zásad medicínskej etiky pre experimenty na ľuďoch. Okrem iného sa v ňom píše, že „Dobrovoľný súhlas ľudskej osoby je absolútne nevyhnutný. To znamená, že dotknutá osoba musí byť právne spôsobilá dať súhlas. Musí byť v postavení, v ktorom má moc vykonávať slobodné rozhodnutia, a to bez ovplyvňovania akýmkoľvek násilím, podvodom, klamstvom/zavádzaním, hrozbami, preháňaním, či inou skrytou/záludnou podobou obmedzovania alebo donucovania.“

Norimberský kódex vznikol ako dôsledok súdu s vojnovými zločincami na norimberskom súde po skončení druhej svetovej vojny, vrátane neslávne známeho nemeckého nacistického lekára Josefa Mengeleho, príslušníka Waffen-SS a člena Hitlerovej NSDAP, ktorý počas druhej svetovej vojny bol jedným z kľúčových vedcov vykonávajúcich na väzňoch v koncentračnom tábore Osvienčim sadistické a nehumánne experimenty.

Celý rozhovor s Borisom Kollárom:

Zdroj: refresher.sk / YouTube / InfoVojna

Zdielať článok na:  
Telegram


Ďalšie články:

Ceny ropy pokračujú v raste. Ropný koncern Saudi Aramco pokračuje v znižovaní dodávok ropy do Ázie. Plyn opäť výrazne zdražel, cena elektriny atakuje minuloročné maximá. „Energetická kríza spôsobená vojnou na Blízkom východe je vážnou hrozbou pre svetovú ekonomiky a žiadna krajina sa jej dôsledkom nevyhne,“ vyhlásil šéf Medzinárodnej agentúry pre energiu Fatih Birol. „Ceny potravín sa viažu na vývoj cien palív, ak budú stáť napríklad 3 eurá za liter, okamžite sa to prejaví aj na cenách potravín,“ varuje premiér Robert Fico. „Vojna v Iráne prináša jednoznačné riziko vyššej inflácie a pomalšieho ekonomického rastu,“ uviedol guvernér NBS Peter Kažimír