VIDEO: Chmelár o zatykači na Putina ako nástroji anglosaskej mafie na čele s USA, stojacej za najväčšími vojnovými zločinami v dejinách, zabrániť mierovým rokovaniam, deštruktívnej politike rozširovania NATO a neustáleho porušovania pravidiel medzinárodného práva Američanmi, politike Číny o potrebe suverenity a nezávislosti národných štátov, Hegerovej vláde robiacej pravý opak a bezpečnosti buď pre všetkých alebo pre nikoho
28.03.2023 18:30
Politický komentátor Eduard Chmelár si myslí, že je výsmechom, že medzinárodný zatykač na ruského prezidenta Vladimíra Putina prišiel v predvečer výročia vojenskej agresie USA v Iraku. Za konanie Spojených štátov nebola odvtedy vyvodená žiadna zodpovednosť – nikto nebol potrestaný a nikto nebol obvinený. Podobné zatykače a všeobecné právne vysporiadanie sa s konfliktom by malo podľa analytika prísť až po skončení konfliktu, teda po podpísaní mierovej dohody.
„Som za potrestanie všetkých zločincov, ktorí napáchali zverstvá na obyvateľstve,“ upozorňuje Chmelár. Zdôrazňuje však, že rovnaký postup v minulosti zvolený nebol: „Vo Fallúdži zbombardovali celé obytné štvrte, strieľali po utekajúcich civilistoch a nikto doteraz nebol potrestaný a ani obvinenie nebolo vznesené.“
Zatykač na Putina považuje odborník za provokáciu a propagandu. Naznačuje, že anglosaská klika v oblasti medzinárodných vzťahov pôsobí ako organizovaná skupina.
„Sledujú výrazné skomplikovanie snáh o mierové rokovania. Výrazne sa znižuje počet štátov, v ktorých by mohli prebiehať mierové rokovania,“ upozorňuje Chmelár.
Je totižto jasné, že mierové rokovania sa za takýchto okolností nemôžu konať v štátoch, v ktorých je na Putina vydaný zatykač, čo sú všetky zmluvné strany Medzinárodného trestného súdu.
Zmeniť by sa podľa neho v najbližšej dobe mal napríklad prístup ukrajinského prezidenta: „Zelenskyj bol doteraz taký poslušný psík Bidena. Lenže teraz bojuje o politické a fyzické prežitie, čo ho núti robiť samostatnejšiu politiku.“
Zásadný rozdiel medzi Irakom a Ukrajinou vidí analytik v skladbe obetí. Západné médiá sa snažia prezentovať, že Putin na Ukrajine mieri na civilné ciele. Chmelár s tým evidentne nesúhlasí: „V Iraku tvorili civilné obete viac ako 90 %, boli ich státisíce. Vojenské straty USA a spojencov sa počítali na tisícky. V Rusku je to naopak. Vojenské obete sa počítajú na státisíce a civilné obete sa počítajú na tisícky.“
Vojna v Iraku pri tom nebola podľa neho žiadnou chybou, ale „chladnokrvným a vedomým zločinom“. Pripomína pritom ďalšie prešľapy USA v podobe vojen vo Vietname, Kórei, alebo Juhoslávii. Za zmienku podľa neho stoja aj iné konflikty, ktoré momentálne vo svete prebiehajú – napríklad konflikt Turecka so Sýriou, alebo konflikt Saudskej Arábie s Jemenom.
Je to práve Čína, kto je podľa odborníka v medzinárodných vzťahoch jedinou mocnosťou, ktorá ponúka to, čo svet potrebuje a navyše v záujme predchádzajúcich realistických dohôd. „Z hľadiska záujmov a potrieb medzinárodného spoločenstva, Čína hlása presne to, čo potrebuje svet – že bezpečnosť je nedeliteľná. Buď je globálna, alebo žiadna. S týmto súhlasili všetky štáty vrátane USA, ZSSR a európskych štátov, no potom na to zabudli,“ konštatuje.
„Čína volá po návrate systému zvrchovanosti, nezávislosti a nezasahovania,“ dodal.
Svetom prebehli počas posledného týždňa po vydaní zatykača na Putina správy o stretnutí Si Ťin-pching – Putin, ktorého závery posilnili vplyv východných mocností. „Moskva je nútená udržiavať pevné spojenectvo s Čínou, ktoré je samozrejme výhodnejšie pre Čínu,“ myslí si Chmelár.
Ten zároveň vyzdvihuje to, v čom majú Čína a formát BRICS momentálne celosvetovú prevahu: „Čína svojou výrobnou kapacitou prevyšuje USA a všetkých ich európskych spojencov. A platí to o to viac, keď sa k tomu pridá India, alebo Brazília.“
V relácii „Bez cenzúry“ s Rasťom Ekkertom sa taktiež dozviete:
• Aké lekcie dala svetu studená vojna?
• Je vnímanie spravodlivosti zo strany USA správne?
• Prečo Čína pôsobí v oblasti zahraničnej politiky najracionálnejšie?
• Prečo krachujú európske a americké banky?
• Má vyzbrojovanie Ukrajiny zmysel?
• Prečo Európa nemá skutočných lídrov?
Viac vo videu:
Zdroj: ereport.sk
