Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar a Richard Glück o svojej oficiálnej pracovnej návšteve, ktorá trvala od 27. apríla do 1. mája, informovali len stroho, v deň návratu Gašpar zverejnil status na sociálnych sieťach.
„V týchto dňoch si pripomíname 80. výročie ukončenia druhej svetovej vojny — jednej z najtemnejších kapitol ľudských dejín. Spomíname na milióny obetí, ktorých životy ukončila nenávisť, vojna a neľudskosť. S pokorou sme sa zúčastnili na spomienkovej konferencii vo Volgograde, kde sme si spolu s predstaviteľmi ďalších krajín uctili hrdinstvo všetkých, ktorí padli nielen v slávnej ‚Stalingradskej‘ bitke, ale aj v celej strašnej vojne,“ napísali poslanci Smeru po skončení fóra, na ktorom sa osobne zúčastnil aj ruský prezident Vladimir Putin.
Tibor Gašpar bol na pódiu jediným zástupcom členského štátu EÚ či NATO.
Podpredseda NR SR sa plnej sále prihovoril po rusky. Ako uviedol, k Volgogradu blízky vzťah. Vo svojom prejave hovoril o dôležitosti mieru. Gašpar v úvode svojho prejavu povedal, že ako predstaviteľovi členského štátu EÚ je mu cťou prehovoriť na tomto „svätom mieste“. „Rozhodoval som sa, či na tomto fóre budem hovoriť po slovensky alebo po rusky. Budem hovoriť po rusky,“ začal svoj prejav Gašpar, za čo si vyslúžil potlesk.
Poukázal tiež na snahy „prepísať históriu“ na Slovensku aj v Európe. „Prekrúcajú sa fakty, znevažujú sa hrdinovia. Opäť sa rozdúchava nenávisť. Toto je cesta do priepasti a my po nej nemáme právo kráčať. Pamätáme si, kto nás oslobodil. Boli to vojaci Červenej armády. Ich odvaha je dôvodom, prečo dnes žijeme, milujeme a vychovávame naše deti,“ vyhlásil.
Účastníkom Gašpar prezradil aj to, že ako študent vo Volgograde strávil v roku 1985 päť mesiacov a stretol tam ženu, ktorá sa neskôr stala jeho manželkou.
Aj vo Volgograde Gašpar hovoril o minuloročnom pokuse o atentát na premiéra Roberta Fica. Ruskému publiku povedal, že terorista Juraj Cintula strieľal, pretože nesúhlasil s premiérovými názormi, konkrétne s jeho „medzinárodnou suverénnou politikou“.
Moderátor konferencie, poslanec ruskej Štátnej dumy a novinár Jevgenij Popov sa podpredsedovi slovenského parlamentu poďakoval a zdôraznil, že premiéra Roberta Fica očakávajú na oslavách 80. výročia konca 2. svetovej vojny v Moskve. Pri tejto príležitosti vyzdvihli Fica za to, že napriek „geopolitickým okolnostiam“ a „priamym hrozbám zo strany vedenia EÚ“ svoje plány nemení.
Viac vo videu:
Na konferencii sa v utorok 29. apríla 2025 zúčastnil aj ruský prezident Vladimir Putin spoločne s bieloruským lídrom Alexandrom Lukašenkom. Obaja pri tejto príležitosti absolvovali štvorhodinové bilaterálne rokovanie.
Putin nedávno vyzdvihol odvahu premiéra Roberta Fica a ďalších lídrov, ktorí sú napriek vyhrážkam zo strany EÚ pripravení zúčastniť sa v Moskve osláv Dňa víťazstva nad fašizmom.
„Tí, ktorí sa chystajú prísť do Ruska, majú oveľa viac odvahy ako tí, ktorí sa skrývajú za niečí chrbát a snažia sa vyhrážať iným,“ odpovedal.
„V tomto prípade [vyhrážanie sa] tým, ktorí idú oslavovať historické zásluhy ľudí, ktorí položili svoje životy v boji proti nacizmu,“ povedal Putin.
Podľa vedúcej pracovníčky eurokomisie Kaji Kallasovej účasť na tohtoročných oslavách v Moskve „nebude braná na ľahkú váhu“.
Slovenský premiér Robert Fico, jediný líder členského štátu EÚ, ktorý prisľúbil účasť, toto vyhlásenie odsúdil ako vyslovene „neúctivé“.
„Je výstraha p. Kallasovej vydieraním alebo oznámením, že budem po návrate z Moskvy potrestaný?“ napísal minulý týždeň na X.
„Píše sa rok 2025, nie 1939,“ dodal.
Podobne sa vyjadril aj srbský prezident Aleksandar Vučič, ktorý uviedol, že svoje plány nezmení ani pod tlakom Bruselu.
„Svoje rozhodnutie som nezmenil... Pred ôsmimi mesiacmi som verejne oznámil svoju návštevu Moskvy,“ povedal minulý týždeň podľa srbských médií.
Moskva na tohtoročné prelomové oslavy poslala viacero pozvaní vrátane hláv Číny, Indie a Brazílie, ako aj mnohých ďalších medzinárodných lídrov.
Deň víťazstva je v Rusku jedným z najdôležitejších štátnych sviatkov. Oslavuje sa každoročne 9. mája na počesť triumfu ZSSR nad nacistickým Nemeckom a jeho spojencami v roku 1945 a na počesť približne 26,6 milióna obetí, ktoré Sovietsky zväz utrpel v druhej svetovej vojne. Približne 18 miliónov z nich boli civilné obete.
Zdroj: YouTube / postoj.sk / InfoVojna
