VIDEO: Eduard Chmelár o hlbokej kríze politického systému v Európe, ignorovaní reality elitami, o potenciáli hnutia Republika vs. Smer, masívnom zbrojení ako hrozbe pre sociálny štát, odmietaní európskych štátov viesť dialóg s Ruskom, ale aj o konci globálnej dominancie USA
19.05.2026 14:30
Politický analytik a historik Eduard Chmelár v diskusnej relácii Téma dňa na televízii ta3 podrobil ostrej kritike súčasný stav európskej politickej scény.
Podľa jeho slov prechádza starý kontinent hlbokou krízou legitimity, ktorú sprevádza úpadok tradičných politických prúdov a nebezpečný nárast krajnej pravice. Hlavný dôvod tohto stavu vidí v tom, že európske elity dlhodobo ignorujú sociálno-ekonomické problémy vlastných občanov a prednosť dávajú geopolitickým záujmom, konfliktu na Ukrajine a masívnemu zbrojeniu.
Ľavica je mŕtva
Chmelár konštatuje, že vládnuce štruktúry v Európe strácajú pôdu pod nohami a politický systém sa v mnohých krajinách mení na nepoznanie. Tento posun nevníma ako prechodný výkyv, ale ako logický dôsledok dlhodobého zanedbávania životnej úrovne obyvateľstva, ktoré sa vlečie už od globálnej finančnej krízy z roku 2008.
Tradičná politická ľavica je podľa neho naprieč Európou fakticky mŕtva, čo demonštroval na príkladoch z Veľkej Británie, Nemecka, Poľska, Grécka či Českej republiky. Keďže však súbežne slabnú aj štandardné stredopravé strany, v politickom priestore vzniká vážne vákuum. Toto mocenské prázdno následne úspešne zapĺňajú radikálne sily, ktoré dokážu akumulovať hnev sklamaných voličov.
Elity ignorujú realitu
Analytik upozorňuje, že namiesto riešenia dosahov hospodárskych kríz na bežných ľudí sa európski lídri až príliš koncentrujú na zahraničnú politiku. Ako príklad zlyhania v komunikácii s voličmi uviedol britského premiéra Keira Starmera, ktorého domáca verejnosť kritizuje za nedostatok záujmu o vnútorné problémy krajiny.
Kritike sa však nevyhla ani slovenská politická scéna. Chmelár vyčítal slovenskému premiérovi Robertovi Ficovi, že k viacerým domácim témam pristupuje pohŕdavo s argumentom, že nie sú hodné premiérskej úrovne. Podľa analytika sa tak slovenský predseda vlády štylizuje skôr do roly ministra zahraničných vecí, čím sa slovenské politické špičky, podobne ako tie európske, úplne odcudzujú realite bežného života občanov.
Vzostup Republiky a syndróm tlakového hrnca
Pri téme krajnej pravice Chmelár varuje pred jej plošným nálepkovaním za fašistickú, keďže ide o príliš rôznorodé spektrum subjektov. Mnohé moderné radikálne strany sa od historických metód fašizmu navonok dištancovali, hoci vo svojom jadre si zachovali podobné črty – hru na národnú strunu, hľadanie vinníkov a parazitovanie na frustrácii verejnosti namiesto ponúkania reálnych riešení.
V slovenskom kontexte analytik predpovedá, že väčší politický potenciál do budúcnosti má hnutie Republika než vládny Smer. Kým vládny Smer sa vyčerpáva obhajobou vlastných káuz a výkonom moci, Republika profituje z pohodlnej opozičnej pozície bez reálnej zodpovednosti, odkiaľ môže tvrdo kritizovať nesplnené sľuby vládnej koalície. Chmelár však zároveň pripomína, že extrém sa po vstupe do reálnej moci dokáže rýchlo zdiskreditovať, čo ukázala historická skúsenosť s pôsobením kotlebovcov v Banskobystrickom samosprávnom kraji. Napriek tomu varuje, že spoločnosť sa momentálne nachádza v stave pred explóziou, ktorý pripomína nebezpečne natlakovaný hrniec.
Masívne zbrojenie ako hrozba pre sociálny štát
Kritike neunikli ani obranné plány Európskej únie, ktoré reagujú na zmenenú bezpečnostnú situáciu na kontinente. Chmelár varuje, že masívne investície do armády budú mať pre občanov drastické sociálne dôsledky.
„Osemsto miliárd eur, ktoré chce Európska komisia vynaložiť na zbrojenie, celkom určite znamená likvidáciu posledných zvyškov sociálneho štátu,“ zdôraznil v relácii Chmelár.
Politické elity podľa neho pred verejnosťou taja, že tieto astronomické výdavky sa nezaobídu bez masívnych škrtov v iných sektoroch. Práve kombinácia sociálnej neistoty, ekonomického úpadku a všadeprítomnej militarizácie spoločnosti je podľa neho hlavným motorom, ktorý poháňa agresiu a hnev voličov.
„Slepé črevo Ázie“
V oblasti medzinárodných vzťahov Chmelár odsúdil trojročné odmietanie diplomatického dialógu s Moskvou zo strany európskych štátov. Hoci uznáva, že Rusko na Ukrajine pácha zločiny, pripomenul, že podstatou diplomacie je hovoriť práve s protivníkmi a nepriateľmi, nie so spojencami. Pokusy Európy zúčastniť sa na mierových rokovaniach o Ukrajine a zároveň odmietať dialóg s Ruskom označil za úplne nelogické a absurdné.
Európsky kontinent sa podľa neho kvôli jednostrannej orientácii na zbrojenie a potláčanie diplomacie dostáva do hlbokej geopolitickej defenzívy. Európa tak postupne degraduje svoje vzťahy nielen s Ruskom, ale aj s USA, Čínou či štátmi globálneho juhu. Pokiaľ nedôjde k diverzifikácii partnerstiev na základe vlastných ekonomických záujmov, Európe hrozí, že sa v rámci blokovej mentality izoluje a skončí ako historicky zaostalý región – respektíve ako „slepé črevo Ázie“.
Globálna dominancia USA končí v tieni Číny
Na záver relácie sa analytik vyjadril k aktuálnym posunom v globálnej geopolitike, konkrétne k samitu Spojených štátov a Číny. Z tohto strategického merania síl podľa neho odišiel ako jednoznačný víťaz čínsky prezident Si Ťin-pching, zatiaľ čo americký prezident Donald Trump nezískal pre USA takmer nič.
Tento moment podľa Chmelára definitívne potvrdzuje, že éra absolútnej globálnej dominancie Washingtonu sa skončila. Svet prechádza do multipolárneho usporiadania, kde sú veľmoci a nové mocenské bloky nútené vzájomne sa rešpektovať alebo odstrašovať. V tejto súvislosti Chmelár uzavrel s varovaním pred prípadným americkým útokom na Irán. Takýto krok by za súčasných okolností nebol prejavom premyslenej stratégie, ale len čistým geopolitickým zúfalstvom slabnúcej veľmoci.
Je ľavica v Európe mŕtva? Prečo sledujeme úpadok štandardných strán a naopak, voliči začínajú preferovať krajne pravicové strany? Aké sú príčiny a následky? Uplynuli dva roky od pokusu o atentát na premiéra. V akom stave je spoločnosť, politický slovník a vyspelosť súčasných politikov? USA a Čína majú za sebou dôležitý samit. Obaja lídri tvrdili, že krajiny by mali byť partnermi a nie rivalmi. Aký je skutočný výsledok rokovania? Aj o týchto témach sme sa rozprávali s politickým analytikom a historikom Eduardom Chmelárom.
Viac vo videu:
Zdroj: pravda.sk / InfoVojna
