VIDEO: „Európu vedú idioti, ako sú Merz a Kallasová. Tvárime sa, že my nebudeme kupovať ruské energonosiče, pričom ich kupujeme. Len nám záleží na tom, aby bolo na nálepke napísané, že je to indická ropa – hoci je to v skutočnosti ruská, ale tri- až štyrikrát predražená. Kto so zdravým rozumom by toto robil?,“ tvrdí Eduard Chmelár
12.10.2026 19:50
Európski lídri podľa Eduarda Chmelára nedokážu dostatočne presadzovať vlastné záujmy a namiesto diplomacie uprednostňujú zbrojenie a konfrontáciu. Politický komentátor kritizoval európsku energetickú politiku, protiruské sankcie aj prístup k vojne na Ukrajine. Tvrdí, že Európa sa čoraz viac dostáva do izolácie a stráca vplyv na medzinárodné dianie. Vyjadril sa aj k Nobelovej cene za mier a k tomu, ako sa v súčasnosti mení význam politických označení ako demokrat či extrémista.
Európa podľa Chmelára dopláca na vlastné rozhodnutia
Chmelár v rozhovore pre televíziu TA3 reagoval na diskusiu o energetických dohodách medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Za podstatnejší problém než samotný postup Spojených štátov označil podľa neho neschopnosť Európskej únie presadzovať vlastné záujmy.
„To, že my kašleme na vlastné záujmy, že napriek tomu zanovito tvrdíme, že naďalej budeme škrtiť to Rusko, pričom škrtíme sami seba v skutočnosti,“ vyhlásil.
Európsku energetickú politiku považuje za nelogickú. Tvrdí, že napriek snahe obmedziť dovoz ruských surovín sa k nim európske krajiny môžu dostávať prostredníctvom sprostredkovateľov, čo podľa neho zvyšuje ich cenu. Za problematické označil aj očakávanie, že Spojené štáty budú v medzinárodných vzťahoch vždy postupovať v súlade s európskymi predstavami.
Podľa Chmelára by mal každý štát v prvom rade chrániť záujmy vlastných občanov. Práve tento princíp podľa neho Washington uplatňuje dôslednejšie než európske vedenie.
Zbrojenie podľa neho nerieši skutočné bezpečnostné hrozby
Výraznú časť rozhovoru venoval Chmelár rastúcim vojenským výdavkom. Odkázal pritom na štatistiky Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI), podľa ktorých svetové výdavky na zbrojenie v minulom roku dosiahli 2,9 bilióna dolárov.
Ako uviedol, krajiny NATO sa na tejto sume podieľali 55 percentami. Výdavky členských štátov aliancie porovnal s ruskými a tvrdil, že západné krajiny vynakladajú na obranu výrazne viac.
„Problém naozaj nie je v tom, že by sme dávali málo, nedostatočne, alebo že by odpoveďou na to muselo byť to, čo verklikujú politici. Musíme zbrojiť, zbrojiť, zbrojiť. Prečo, preboha?“ pýtal sa.
Za dôležité považuje, aby štáty pri plánovaní bezpečnostných výdavkov vychádzali z konkrétnych rizík. Okrem vojenských hrozieb spomenul prírodné katastrofy a klimatickú krízu, na ktoré by podľa neho mali krajiny takisto vyčleňovať dostatok prostriedkov.
Varoval zároveň pred tým, že ďalšie zbrojenie môže vyvolať odvetné kroky Ruska a následne ešte viac zvýšiť medzinárodné napätie. Takýto vývoj podľa neho môže viesť k nebezpečnej eskalácii.
Kriticky sa vyjadril aj na adresu európskych predstaviteľov. V súvislosti s ich politikou použil ostré slová a vyzval na výmenu súčasných lídrov. Európa podľa neho potrebuje osobnosti, ktoré budú schopné presadzovať vlastné záujmy a hľadať riešenia namiesto prehlbovania konfliktov.
Európa stráca diplomatický vplyv, tvrdí Chmelár
Podľa Chmelára je jedným z najväčších problémov Európskej únie ústup od aktívnej diplomacie. Tvrdí, že európske krajiny sa sústreďujú predovšetkým na vlastné bezprostredné problémy a nedostatočne vnímajú dianie v ďalších častiach sveta.
Ako príklad uviedol snahu Slovenska získať podporu pre kandidatúru na nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN. Podľa neho takáto ambícia vyžaduje, aby slovenská diplomacia komunikovala aj s krajinami mimo Európy a venovala pozornosť ich vlastným prioritám.
V tejto súvislosti kritizoval výhrady opozície voči zahraničným cestám ministra zahraničných vecí Juraja Blanára. Ak chce Slovensko získať podporu dostatočného počtu štátov, musí sa podľa Chmelára zaujímať aj o problémy Indie, afrických krajín a ďalších regiónov.
Za dôkaz oslabovania európskeho diplomatického postavenia označil aj situácie, keď rokovania o medzinárodných konfliktoch sprostredkúvajú štáty mimo Európy. Spomenul napätie medzi Belgickom a Rwandou, pri ktorom podľa jeho slov zohral úlohu Katar, aj rokovania Spojených štátov s Iránom, pri ktorých poukázal na úlohu Islamabadu.
„Toto je proste problém, že my sme rezignovali na diplomaciu a svet nás takto obchádza,“ uviedol.
Chmelár sa dotkol aj bezpečnostného postavenia Slovenska. Tvrdí, že krajina sa postupne stáva dôležitým tranzitným územím pre vojenské presuny smerom na východ. Za problematickú považuje aj dohodu o obrannej spolupráci so Spojenými štátmi, pretože podľa neho vytvára možnosti, ktoré Slovensko nemá dostatočne ošetrené. V tejto súvislosti upozornil na riziká spojené s prípadným umiestnením jadrových zbraní a na možné dôsledky pre bezpečnosť krajiny.
Trump nemá rozhodovať o tom, kedy má Zelenskyj odísť
V rozhovore prišla reč aj na vyjadrenia Donalda Trumpa o ukrajinskom prezidentovi Volodymyrovi Zelenskom a možnosti prezidentských volieb na Ukrajine.
Chmelár zdôraznil, že americký prezident nemá určovať, kedy sa má vymeniť hlava ukrajinského štátu. O tom by podľa neho mali rozhodovať samotní Ukrajinci.
Zároveň však spochybnil argument, že voľby nemožno uskutočniť počas vojny. Poukázal na to, že jedným zo základných znakov demokracie je možnosť politickej výmeny. Súčasnú situáciu na Ukrajine preto označil za problém z hľadiska demokratických princípov.
Trumpove vyjadrenia podľa neho treba vnímať s rezervou. Ako príklad uviedol oznámenie o zastavení energetických útokov, o ktorom podľa jeho slov nemali informácie ani v Kyjeve, ani v Moskve.
Opätovne sa vrátil aj k energetickej závislosti Slovenska od Spojených štátov. Kritizoval predstavu, že nákup surovín cez amerických sprostredkovateľov možno automaticky považovať za úspech, ak sa tým ich cena výrazne zvýši.
Mierové rokovania podľa neho zlyhali aj pre Európsku úniu
Chmelár tvrdí, že za posledné roky nebola dostatočne využitá možnosť diplomatického riešenia vojny na Ukrajine. Podľa jeho interpretácie sa viacero rokovacích iniciatív skončilo neúspechom a Európska únia nedokázala prísť s vlastným účinným diplomatickým plánom.
Spomenul dohodu z roku 2014, minské dohody, návrhy predchádzajúce ruskej invázii aj rokovania v Istanbule. Poukázal tiež na stretnutie Trumpa s Putinom na Aljaške, pričom sa odvolával na informácie o možných ústupkoch, ktoré mali byť predmetom rokovaní.
Podľa Chmelára sa postupne vytráca dôvera v serióznosť diplomatických rokovaní, čo môže viesť k uprednostňovaniu vojenského riešenia. Zodpovednosť za tento stav pripísal najmä európskym predstaviteľom.
Jeho tvrdenia o jednotlivých rokovacích iniciatívach a o tom, kto ich odmietol, však predstavujú jeho interpretáciu udalostí a v rozhovore neboli podrobnejšie konfrontované s argumentmi druhej strany.
Nobelova cena za mier ako podpora medzinárodného práva
V závere rozhovoru sa Chmelár vyjadril k Nobelovej cene za mier. Ocenenie vníma pozitívne, pretože podľa neho vyzdvihuje potrebu rešpektovať medzinárodné právo a dohodnuté pravidlá.
Zdôraznil, že medzi presadzovaním pravidiel určovaných mocnými štátmi a dodržiavaním medzinárodného práva je zásadný rozdiel. Za dôležité považuje, aby rovnaké princípy platili pre veľké aj malé krajiny.
V tejto súvislosti kritizoval aj vojenské zásahy NATO mimo územia členských štátov. Spomenul bombardovanie Juhoslávie v roku 1999, operáciu v Líbyi aj odchod západných síl z Afganistanu. Tieto udalosti podľa neho ukazujú limity spoliehania sa na vojenské aliancie a ich rozhodnutia.
Chmelár zároveň varoval pred predstavou, že stabilitu sveta možno zabezpečiť jednoduchým rozdelením moci medzi veľmoci. Podľa neho by takýto model mohol viesť k súpereniu o sféry vplyvu. Za vhodnejšiu cestu považuje posilňovanie medzinárodných inštitúcií a systému OSN.
Politické označenia podľa neho prestávajú zodpovedať realite
Chmelár sa v rozhovore zamyslel aj nad tým, ako sa v súčasnosti používajú pojmy ako demokrat, liberál či extrémista. Upozornil na situácie, keď sa podľa neho niektorí politici označujú za liberálov, no zároveň podporujú zbrojenie, vojenské konflikty alebo reguláciu médií.
Na druhej strane spomenul predstaviteľov, ktorých zaraďujú ku krajnej pravici, no ktorí sa podľa neho vyslovujú za mier, väčšiu slobodu či presmerovanie verejných financií do regiónov.
Zároveň pripustil, že medzi takýmito politickými skupinami sú aj ľudia, ktorých možno z politologického hľadiska označiť za neonacistov. Jeho výhrada smerovala najmä k tomu, že verejná diskusia podľa neho často nedokáže dostatočne rozlišovať medzi politickými pojmami a skutočnými postojmi.
Za jeden z hlavných problémov Európy označil odklon od sociálnych tém v prospech zbrojenia. Kritizoval, že sa podľa neho čoraz viac pozornosti venuje vojenským výdavkom, zatiaľ čo sociálne programy, poľnohospodárstvo a regionálny rozvoj môžu ustupovať do úzadia.
Takýto vývoj podľa neho prehlbuje nespokojnosť obyvateľstva. Napätie v niektorých európskych krajinách preto nevysvetľuje výlučne migráciou, ale aj pocitom ľudí, že politickí predstavitelia neriešia ich každodenné problémy.
Chmelár upozornil aj na rozpor medzi podporou zbrojenia a cieľmi uhlíkovej neutrality. Podľa neho európski politici nedostatočne zohľadňujú, že vojenské výdavky, energetika, priemysel a sociálna stabilita spolu úzko súvisia.
Na záver zopakoval, že Európa potrebuje nové politické vedenie a väčší dôraz na diplomaciu. Bez zmeny prístupu podľa neho hrozí, že kontinent bude naďalej strácať vplyv a zároveň sa bude vzďaľovať od problémov vlastných obyvateľov.
Viac vo videu:
Zdroj: pravda.sk / YouTube / InfoVojna
