VIDEO: Expremiér Mečiar k 30. výročiu vzniku samostatného Slovenska: „Sme národ, ktorý dokáže veľa. Dzurinda sa vracia, ja nie. Fico je samovrah. Pellegrini sa nevie dočkať, kedy bude pri moci. Liberáli nie sú demokrati“

01.01.2023 15:45
Rozhovor pri príležitosti 30. výročia vzniku Slovenskej republiky s bývalým predsedom vlády SR Vladimírom Mečiarom, ktorý vznik republiky 1. januára 1993 na Námestí SNP oznámil občanom.

Expremiér Vladimír Mečiar sa v debate na televíznej stanici TA3 vyjadril aj k téme pádu Hegero-Matovičovej vlády a referendu o predčasných voľbách:

Celý rozhovor s expremiérom Vladimírom Mečiarom:

Pred 30 rokmi vznikla samostatná Slovenská republika

Po 74 rokoch, dvoch mesiacoch a troch dňoch existencie spoločného štátu Čechov a Slovákov vznikli úderom polnoci 31. decembra 1992 dva samostatné štátne útvary - Česká republika a Slovenská republika. V nedeľu tak uplynie od vzniku Slovenskej republiky (SR) 30 rokov.

Prvý január sa na Slovensku pripomína ako štátny sviatok - Deň vzniku SR, ktorý je aj dňom pracovného pokoja. V Českej republike (ČR) si tento deň pripomínajú ako Deň obnovy samostatného českého štátu.

Vzniku samostatných republík predchádzalo schválenie ústavného zákona o rozpade Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR). Federálne zhromaždenie ČSFR ho prijalo 25. novembra 1992 a platnosť nadobudol o polnoci z 31. decembra 1992 na 1. januára 1993.

Schválený ústavný zákon eliminoval ústavný zákon z roku 1991, ktorý umožňoval rozdelenie ČSFR iba na základe referenda. Na základe nového ústavného zákona 31. decembra 1992 o 24.00 h bez plebiscitu zanikla ČSFR a vznikli dve samostatné republiky - SR a ČR.

História československej federácie siaha ešte do čias bývalého socialistického Československa. Ústavný zákon o československej federácii prijalo Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky (ČSSR) 27. októbra 1968. Slávnostne ho podpísali na Bratislavskom hrade v Sieni federácie vtedajší poprední predstavitelia Československa a platnosť nadobudol 1. januára 1969.

Zásadný obrat v otázke federatívneho usporiadania nastal po roku 1989, keď sa začali prvé diskusie o zániku federácie. Víťazi parlamentných volieb z roku 1992 - Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) a Občianska demokratická strana (ODS) - prejavili ochotu dohodnúť sa na rozdelení federácie. Už 17. júla 1992 poslanci Slovenskej národnej rady (SNR) schválili Deklaráciu SNR o zvrchovanosti SR.

K definitívnemu rozhodnutiu o harmonograme zániku ČSFR dospeli predstavitelia HZDS a ODS v auguste 1992 v Brne. Následne bola 1. septembra 1992 prijatá Ústava SR. Po nadobudnutí jej účinnosti 1. októbra 1992 sa nahradil názov Slovenská národná rada názvom Národná rada Slovenskej republiky (NR SR). Potom už nasledoval spomínaný akt - schválenie ústavného zákona o zániku ČSFR. Historicky posledná schôdza Federálneho zhromaždenia ČSFR sa skončila 17. decembra 1992.

Už počas prvého dňa existencie samostatnú SR diplomaticky uznalo 93 štátov sveta, medzi nimi Spojené štáty, Rusko, Francúzsko, Nemecko, Spojené kráľovstvo a Čína.

Prvého januára 1993 sa uskutočnila aj spoločná schôdza NR SR a vlády, na ktorej prijali vyhlásenie ku vzniku samostatnej SR.

V prvých januárových dňoch roku 1993 sa SR stala členom Svetovej banky či Organizácie Spojených národov (OSN).

Od 8. februára 1993 začala na území samostatnej SR platiť slovenská koruna.

V marci sa SR stala členom Stredoeurópskeho združenia voľného obchodu (CEFTA) a 30. júna toho istého roku členom Rady Európy (RE).

Prvým prezidentom SR sa stal Michal Kováč, ktorého poslanci NR SR ako kandidáta HZDS zvolili za hlavu štátu 15. februára 1993.

Členským štátom NATO sa SR stala 29. marca 2004 a od 1. mája toho istého roku je aj členom Európskej únie. Do schengenského priestoru vstúpila 21. decembra 2007. Euro ako menu zaviedla od 1. januára 2009.

Zdroj: ta3.com (1), (2) / tv.pravda.sk / InfoVojna

Zdielať článok na:  
Telegram


Ďalšie články:

VIDEO: „Lipšicov lokaj Žilinka vyhlásil vojnu Ficovi a jeho vláde,“ tvrdí bývalý šéf slovenskej civilnej kontrašpionáže Peter Tóth a pripomína, že generálny prokurátor nemá čo komentovať zákony a ich tvorbu, ale má ich predovšetkým rešpektovať a uplatňovať. Odporučil mu najprv si urobiť poriadky s bývalými prokurátormi zrušeného Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorí poskytovali nezákonné výhody v trestnom konaní „tým najodpornejším kajúcnikom“

VIDEO: Miroslav Lajčák o mediálnom hynizme a nenávistnej kampani po zverejnení jeho komunikácie s Jeffreym Epsteinom, snahe využiť túto kauzu na poškodenie Robertovi Ficovi, o svojom zoznámení sa s organizátorom pedofilnej siete pre globálnu elitu, tektonických zmenách vo svete, politike Donalda Trumpa a odpore jeho administratívy voči EÚ, škodlivých rozhodnutiach EÚ, agresii Ruska na Ukrajine, ale aj o dôvodoch, pre ktoré sa nestal opäť ministrom zahraničných vecí a rešpekte k Sergejovi Lavrovovi ako veľkom diplomatovi

Francúzska prokuratúra vyzvala Elona Muska, aby prišiel do Paríža na výsluch kvôli vyšetrovaniu pôsobenia jeho sociálnej siete X. „Francúzsko je jedinou krajinou na svete, ktorá trestne stíha všetky sociálne siete, ktoré ľuďom dávajú určitý stupeň slobody,“ reagoval zakladateľ Telegramu Pavel Durov a poukázal na to, že americký Kongres odhalil, že Európska komisia už viac ako desať rokov cenzuruje politických oponentov a zasahovala aj do parlamentných volieb na Slovensku v roku 2023